SVIDNÍK. V posledných rokoch sa mestu Svidník úspešne darilo pomôcť niekoľkým občanom, ktorí boli umiestnení v zariadeniach so sociálnou starostlivosťou.
V centre však čoraz častejšie vídať skupinu tulákov bez domova, ktorí sa ponevierajú ulicami.
Kým sa v zimnom období zdržiavajú v teple, v letných mesiacoch posedávajú na lavičkách pri frekventovaných verejných miestach, ako sú úrady či kultúrne inštitúcie.
Hvorkyňa Kristína Tchirová prednedávnom prezradila, že mesto sa o asociálov zaujíma a snaží sa hľadať spôsoby, ako im pomôcť.
„Občanov, ktorí sa aktuálne potulujú po uliciach, evidujeme a zaujímame sa o nich aj z pohľadu poskytnutia pomoci. Pravidelne však pomoc odmietajú a nie sú ochotní prispôsobiť sa pravidlám akejkoľvek inštitúcie či neziskovej organizácie,“ reagovala Tchirová.
O pomoc vždy nestoja
Tchirová vymenovala formy poskytnutia pomoci mesta opusteným asociálom. Podmienkou podľa nej je, aby boli svidníckymi občanmi a aby o to stáli.
Zo strany neprispôsobivých občanov často záujem chýba a v uliciach sa objavujú z vlastnej vôle. Problémom je u mnohých alkohol, ktorý môže byť zvlášť nebezpečný v horúcich dňoch. Ako uviedla, niektorí sa vo Svidníku ocitli náhodou a pochádzajú z okolia.
„Majú svoje bydliská, ale na ulici sú dobrovoľne. Títo obyvatelia sa pohybujú v našom meste i po okolí a časom sa vracajú domov. Mesto má možnosť pomôcť takýmto neprispôsobivým občanom formou dávok, len ak sú občanmi mesta Svidník, ale snažíme sa dohovoriť a sprostredkovať ubytovanie a sociálne služby aj iným občanom.“
Polícia je nápomocná, ak sa niečoho dopustia. Vyriešiť to môžu zariadenia slúžiace ľuďom v núdzi.
„Právomoci mestskej polície umožňujú riešiť týchto občanov, len ak budú porušovať verejný poriadok. Mesto spolupracuje s charitami a neziskovými organizáciami, je však nevyhnutný ich záujem riešiť svoju situáciu, no nemôžeme ich donútiť.“
Inak by sa im snažili skvalitniť život zaradením do domovov.
Zariadenia im otvárajú svoje dvere
Poskytnúť im pomoc a otvoriť svoje dvere môžu vo Svidníku azylový dom a charita, pre starších aj domovy pre seniorov nachádzajúce sa v blízkom okolí. Niekedy sú potrebné aj liečebne a modlitebné spoločenstvá.
„Aj k nám chodievajú často tuláci, ktorí si niečo žiadajú. Ak prídu, snažíme sa im pomôcť nielen tým, že dostanú jedlo alebo oblečenie. Je potrebné umiestniť ich aj do sociálnych zariadení,“ prezradila vedúca Domu svätej Faustíny – Domova na polceste z Gréckokatolíckej charity Helena Paňková, ktorá poskytuje aj sociálne poradenstvo.
Myslí si, že by sme mali byť voči problémom bezdomovcov viac všímaví.
„Ak ich človek stretne na ulici, zvyčajne má strach z ich oslovenia. No mali by sme im podať pomocnú ruku, na ktorú čakajú, aj keď na prvý pohľad možno odmietajú,“ dodáva.
V ich zariadení poskytujú domov ženám, ktoré sa ocitli na ulici po odchode z detských domovov alebo sa stali obeťami násilia či sklamania a nedokázali sa začleniť do spoločnosti. Zaradiť sa do života im pomáha viera a práca.
Pomáhajú aj kňazi
Aj rímskokatolícky kňaz Peter Gombita, ktorý pred rokmi pôsobil vo svidníckej farnosti, pomáha ľuďom bez domova v Bernátovciach pri Košiciach.
Kráča v šľapajach známeho kazateľa Mariána Kuffu. Biednym a núdznym vybudoval útulok pre bezdomovcov, ktorý pomenoval Oáza. Pre ľudí bez strechy nad hlavou je útočiskom a nádejou na nový život.
Majú tam svoje bývanie i prácu na farme, kde chovajú dobytok a pestujú zeleninu. Pri práci v duchu hesla „Modli sa a pracuj“ zabúdajú na svoje ťažkosti a silnejú na duchu vďaka viere v Boha.
Behá za nich aj maratón a pomáha rómskym komunitám.
„Obrobené políčka a klíčiace rastlinky sú dôkazom toho, že naši ľudia vedia a chcú pracovať. Nádej sa snažíme vlievať do myslí a sŕdc blížnym, ktorí sa ocitli na pokraji – bez peňazí, bez domova, bez svojho predošlého života, bez svojich blízkych priateľov i rodiny.“
Najčastejšími dôvodmi, prečo sa tam ocitnú, sú alkohol, drogy, rozvod, strata zamestnania a peňazí či rozpad rodiny. Tvrdí, že tí, ktorí padajú na dno a snažia sa pomaly vstať, sú dnes o niečo náročnejší, dbajú viac na hygienu a majú vyššie požiadavky na ubytovanie.
I keď im niektorí pomáhajú, v dnešnej dobe je podľa neho čoraz menej solidarity nielen v srdciach cudzích ľudí, no aj u ich rodinných príslušníkov.
„Kedysi im stačili dva rožky. Na druhej strane sa do seba viac uzatvárame.“
Tento článok vyšiel v týždenníku PREŠOVSKÉ NOVINY, č. 25/2016, v predaji od 2. 8. do 8. 8.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
