BARDEJOV. Jozef Marko (44) a jeho tristo Belgických obrov žijú v Beloveži pri Bardejove.

Niekdajšia vyhlásená dedina podomových predajcov a obchodníkov cestovateľov je dnes v okolí známa aj bobrou hrádzou či špičkovým chovateľom najväčšieho plemena králikov.

Harmónia chovu

Pár metrov od antikorovej brány moderného domu – pán Marko je profesiou stavebník – prechádzame husto zarastenou záhradou ponad jazierko do jednej z jeho králikární s asi päťdesiatkou mladých obríkov.

Žiadny zápach ani špina. Naopak, vítajú nás exkluzívne, čistučké klietky, klopkanie obrých hlodákov a prekvapivo, hudba z rádia. Na každej klietke štítok s kódmi chovu, pôvodom a tetovaním jedinca.

„Neviem robiť polovičatú robotu, všetko chcem dotiahnuť do konca a veľmi rád súťažím,“ hovorí pri svojich miláčikoch predseda Klubu chovateľov Belgických obrov na Slovensku Jozef Marko (44).

Dvojnásobný majster Európy a 27-násobný majster Slovenska a Klubu Belgických obrov, chová toto unikátne plemeno už 27 rokov.

„Muzika tu ide stále, používam ju ako antistresové prostredie. Ak by takto ako vy prišiel niekto cudzí bez nej, zvieratá by sa začali plašiť a behať po klietke. Ale keď tu stále ide hudba, nerušíte ich. Sú na ňu zvyknutí odmala. Takže aj keď prídu niekde na výstavu, neprekvapia ich žiadne ruchy a zvuky. A mám tu aj televízor, keď kŕmim, môžem sledovať napríklad majstrovstvá Európy vo futbale ako nedávno.“

Zajace choval Jozef Marko už ako malý chlapec. Prvé klietky mu ako sedemročnému ešte pomáhal zbíjať dedo.

Belgickým obrom sa venuje od osemnástich. Je to najväčšie plemeno a podľa chovateľa sa aj najťažšie odchováva.

Vyšľachtili ho Belgičania, pôvodne ako Flanderského obra, v súčasnosti plemeno zdokonaľujú hlavne v Nemecku. Aj chovný materiál pána Marka pochádza prevažne z Nemecka.

Slováci sú špička

„Keď som sa v novembri 2015 vo Francúzsku stal majstrom Európy s najlepšou kolekciou v činčilovej farbe, posudzovatelia mali ešte vybrať celkového šampióna. Rozhodovalo sa medzi mojim a nemeckým králikom. Hlavný posudzovateľ bol Nemec. Aj keď mali zvieratá rovnaký počet bodov a môj bol o kilo a pol ťažší, prvé čo rozhodca urobil bolo, že sa pozrel do uší na tetovanie. Keď zbadal slovenské a potom nemecké tetovanie, jednoznačne vyhral nemecký králik,“ spomína Marko trochu s ťažkým srdcom na finále európskej súťaže.

Aj preto vstúpil do nemeckého klubu a teraz čaká na nemecké čísla a tetovania. „Rád súťažím a chcem vyhrať. Preto na európskej výstave v Dánsku o dva roky vystavím kolekciu aj s nemeckou registráciou,“ hovorí.

„Je to nákladný koníček, no chovné králiky už predávam aj za hranice. Do Ruska, Nemecka, Česka, Poľska a inde. Chovatelia na nich doslova čakajú. Od narodenia nechávam v hniezde maximálne šesť mladých. Z tých vyberiem do chovu maximálne dvoch najlepších. Obry sa dožívajú priemerne tri, štyri roky, ich optimálna hmotnosť je od sedem kilogramov vyššie. No mal som aj dvanásťkilovú samicu.“