DUBINNÉ. Zdravý a chutný med z údolia rieky Topľa v okolí dedinky Dubinné v okrese Bardejov zbierajú včely Štefana Baldoviča už niekoľko rokov.
Tvrdí, že od detstva obdivuje tieto pracovité tvory a na jar sa ani nevie dočkať, kedy sa ozve hukot okolo úľov.
Začal už ako dieťa
K včelárstvu prvýkrát privoňal už ako malý chlapec, keď ho upútal dedo Šoltés z Poliakoviec, ako behá okolo drevených búdok s dymom a na hlave má kuklu so sieťkou.
Najskôr sa na neho pozeral opatrne z diaľky a potom jeho prácu sledoval z bezprostrednej blízkosti.
"Dnes mám 41 rokov a včelám sa venujem od svojich pätnástich. Učil som sa od spomínaného včelára a na základnej škole sme mali krúžok s takýmto zameraním. Dokonca naša partia z krúžku postúpila aj do celoslovenského kola súťaže Mladý včelár," spomína si na svoje začiatky Štefan.
Potom na niekoľko rokov včielky opustil, pretože sa musel venovať štúdiu, ale ďaleko od nich neodchádzal.
Pohľad na lúky a polia, ponad ktoré preletovali včely, ho ťahal späť k úľom.
Už od začiatku vedel, že je to náročný koníček a pomerne ťažká práca, ale chvíle strávené s robotným hmyzom označil za nádherné.
"K včelám som sa vrátil po vojenčine, keď som mal okolo 22 rokov. Ozaj ma to bavilo a moja manželka a svokra mali veľmi rady med. Podporovali ma a vo mne sa ozvala stará láska. Dokonca aj moja žena sem k včielkam veľmi rada chodí, deti zatiaľ majú rešpekt," hovorí včelár.
Od Tople a z Čergova
Vysvetlil, že začínal s desiatimi včelstvami a dnes ich má 35.
On sám vraj veľa medu nezje, pravidelne jednu lyžičku ráno či je zima, alebo leto. Jeho rodina však ročne spotrebuje okolo 23 kilogramov medu.
"V tejto toplianskej doline máme hlavne jarné kvetové medy. Na ten druhý med vozíme včely do pohoria Čergov," dodáva včelár.
K jeho úľom často neprichádzajú len priatelia včelári, ale aj ďalší známi, ktorých fascinuje život v úľoch.
Rád im vysvetlí, ako to funguje vo včeliom dome, ako sa rozmnožujú, akú majú hierarchiu, organizáciu práce i to, ako sa stáča med.
Včely nemajú rady prudké pohyby a pachy
Štefan tvrdí, že na Slovensku máme dobré včelstvá, ktoré sú kvalitne šľachtené, netreba vraj nič prinášať zo zahraničia.
Po rady vraj nemusí chodiť ďaleko, pretože aj v ich regióne sú odborníci, ktorí sú veľmi uznávaní a nielen u nás v republike.
Na otázku, čo nemajú včielky rady, vždy odpovedá, že prudké pohyby a rôzne pachy. Môže to byť voňavka, šampón či krém.
Vraj im to neprekáža len u cudzích, ale aj u ich majiteľa, ktorého mimochodom nerozoznávajú od iných ľudí.
"Chvalabohu, že ho nepoznajú, lebo keby ho poznali, toho by pichali najviac. Práve on im totiž berie med, ktorý tak usilovne zbierajú," uzatvára s úsmevom Štefan.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
