PREŠOV. Petra Hudáka (34) z Prešova vždy bavilo varenie, ale len ako hobby. Absolvoval dopravné učilište, ale uživiť sa snažil fotografovaním. Napokon sa jeho osud zvrtol iným smerom. V roku 2004 odišiel za prácou do Írska.
„Dôvodom bola finančná situácia. Fotil som, ale očakávania boli väčšie. Rozhodol som sa, že si pôjdem na pár mesiacov zarobiť a spravím fotoštúdio,“ hovorí. Na zelenom ostrove ostal 12 rokov. Začiatky boli rozpačité.
„Mesiac som hľadal prácu. Pomohli mi Slováci, čo tam boli, našla sa robota na bitúnku. Zotrval som tam rok a pol. Nebolo to nič extra, ale vždy lepšie ako na Slovensku. Tam človek vtedy zarábal 7 eur na hodinu, ale je pravda, že náklady na živobytie, hlavne bývanie a služby, boli oveľa vyššie než u nás.“
Z bitúnku odišiel a niekoľko mesiacov robil na stavbe. Potom sa zamestnal vo fotoslužbe. „Bol som rád, že som mohol robiť to, čo ma bavilo. Po dva a pol roku ma prepustili, odôvodnili to príchodom krízy.“
Ponuka z Killamey
Po strate práce sa ocitol v sociálnom systéme, ktorý bol v Írsku štedrý. Štát vyplácal mesačne 816 eur.
„Osobne ma to ubíjalo, sedieť doma a nič nerobiť. Našiel som si robotu v Killarney ako pomocník pri rekonštrukcii malého penziónu,“ opisuje svoju vtedajšiu situáciu.
Robil tam aj záhradníka a údržbárske práce. Neskôr našiel inzerát, že istý Talian hľadá pomocníka do kuchyne. Vzal ho.
„Bol strašne tvrdý, ale veľa nás naučil. Všetko pripravoval z čerstvých surovín, žiadne polotovary, prášky a podobne. Bola to najdrahšia reštaurácia v meste, ale ľudia si ju pochvaľovali. On sa svojim desaťročným pôsobením vyšplhal na 5 michelinových hviezd. Toto bol jeho finiš, posledný rok, v roku 2014 oslávil sedemdesiatku a povedal, že je koniec. Odišiel naspäť do Talianska,“ spomína Peter Hudák, ktorý sa ako pomocník v kuchyni zdokonalil natoľko, že sa postupne vypracoval na dvojku po šéfkuchárovi.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
