Záver školského roka a začiatok leta sa v Prešove stále niesol v znamení charakteristickej atmosféry.
Po rozdaní vysvedčení už bolo každému všetko jedno, „šak dajak bude“.
Sedeli sme v Záhrade umenia a rozprávali sa o tom, čo sa bude diať v lete.
Niektorí išli do bagetérie po bagety sa dobré známky, ale to sa dialo ešte na základnej škole, na gymku sme už po rozdaní vysvedčení smerovali inde.
Na konci júna sa stále začínala sloboda, autobusy už boli menej preplnené, mesto sa akoby vyprázdnilo a v Prešove zavládla úplne iná atmosféra.
Práve toto obdobie si úplne presne pamätám a spájam si ho hlavne s Dobrým festivalom.
Na základnej sme ešte starším kamarátom závideli, že tam už mohli stanovať zatiaľ čo my, mladší, sme ešte museli počkať na ročník, keď sme mohli byť na festivale až do rána.
Jednoducho to bývala udalosť leta, taký ten charakteristický začiatok, keď sme sa všetci ešte stretli na jednom mieste a na jednej udalosti predtým, než sme sa na leto všetci rozutekali preč.
“Stále nás to nejak bavilo, aj keď sme vedeli, že sa na Táslera ideme pozrieť už štrnástykrát.
„
Myslím, že začiatok prázdnin sa mi v Prešove bude stále spájať hlavne s Dobrým festivalom, pesničkami od IMT Smile, ktoré sme už časom všetci poznali naspamäť, ale stále nás to nejak bavilo, aj keď sme vedeli, že sa na Táslera ideme pozrieť už štrnástykrát.
Na Delni bývala atmosféra iná ako na amfiteátri, pamätám si však, že obidve miesta mali niečo do seba, obidve boli typicky prešovské.
Keď sa po dlhom čase festival presunul z Delne na amfiteáter, rýchlo sme všetci utekali amfík upratať, povytrhávať burinu, ktorá tam za čias nepoužívania a chátrania amfíku vyrástla a znova nás to tak nejako spojilo a tešilo.
Potom sme do rána tancovali v stane Hare Krišna (už keď sme trochu vyrástli), behali sme s vonnými sviečkami po celom areáli a riešili sme, akú máme karmu a tie veci s reinkarnáciou.
Nakoniec sa prišiel na Prešov pozrieť aj Steven Seagal a David Hasselhof, na čom sme sa všetci tak trochu interne smiali.
S týmto sa mi spája aj milá príhoda, keď ma z Korzára v rámci praxe vyslali medzi prvými článkami napísať o Hasselhofovi a medzi pokynmi bolo dostať sa k nemu čo najbližšie, opýtať sa ho, čo na ten Prešov teda hovorí a hlavne opísať atmosféru koncertu.
Prvé rozpaky opadli hneď potom, ako som fotila ľudí v prvej rade a videla som, ako sa strašne bavia a užívajú si to aj s recesistickými pomôckami v podobe nafukovacej záchrannej dosky.
Tento rok som si klasický záver školského roka pozrela len na fotkách.
A dokonca to ani nebol „klasický“ záver ako si ho pamätám ale „len“ koncert IMT Smile na amfíku.
Priznám sa však, že som mala zimomriavky z fotiek, ktoré som videla.
Táslerovci znova naplnili celý areál a tak mám z toho celého pocit, že sme na ten festival chodili stále hlavne kvôli nim.
Aj keď sme ich pesničky všetci počuli naživo minimálne štrnásťkrát.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
