Vična Jej pamiať...

Koniec jedného z mnohých príbehov o tom, aký je ľudský život krehký. Čo všetko sa ešte musí stať, aby si to človek konečne uvedomil? Koľko chýb a márností sa človek ešte dopustí než pochopí, že život dostal od Hospoda Boha darom, ktorý si treba vážiť, strážiť, opatrovať a zodpovedne k nemu pristupovať každú jednu sekundu? Koľko pohárikov človek ešte otočí, koľko nocí ešte človek pretancuje na zadymenom, špinavom diskotékovom parkete v centre mesta,kde sa to hemží oplzlosťou, hriechom a poníženou ženskou či mužskou dôstojnosťou, kým pochopí, že tadiaľto cesta nevedie? Výzva pre nás všetkých. Buďme zodpovedný za seba, ako aj za našich blížnych, pretože nevieme, kedy a ako sa naplní náš čas. Má po tomto všetkom ešte niečo zmysel? Keď žiješ svetskými hodnotami, nikdy nepochopíš význam utrpenia, bolesti, význam smrti a budeš sa domáhať spravodlivosti. Avšak niet pokoja bez spravodlivosti, niet spravodlivosti bez odpustenia. Vydajme sa teda na cestu odpustenia. Odpusťme sebe, odpusťme Jej aj jemu, odpusťme každému.Keď odpustíme, aj nám bude odpustené. Ťažké? Možno. No cesta do Božieho Kráľovstva je trnistá a hrboľatá..Najťažšie v živote je nájsť ČLOVEKA. Ak chceme urobiť niečo dobré, zmeniť niečo čo sa nám nepáči, zmeniť niečo k lepšiemu, existuje len jediná cesta – začať hneď teraz a od seba.....