Prívalová povodeň spôsobila veľké škody v Kamennej Porube a Davidove vo Vranovskom okrese.
Hm hlavne že sa nikomu nič nestalo
to je dôležité.Namiesto klasiky-tehál je načim
stavať hausbóty a vypečieme s povodňami. Takisto nech si ľudia kupujú namiesto limuzín tereňáky a vypečieme s deravými cestami. Slovenskóóó !VÝRUBU
pozrite sa aké su tie Slanské vrchy vyrúbane v niektorých vrchných častiach sú už len prázdne plochy bez stromov, vyrúbané pásy na svahoch... len tak ďalej...Naco su nam lesy,
ked mozeme mat povodne ...nefoťte dedinu
ale tie vyrúbané a úplne zničené Slánske Vrchy, aby bolo jasné, prečo sú povodne. Bol som tam v roku 2006, ťažilo sa tam ako opreteky, nachádzal som vyschnuté lesné studničky...Nad
Kamennou Porubou, Davidovom, ale aj nad Vechcom a Banským sa posledné roky mimoriadne rúbalo, mimoriadne sa stavali zvažnice a toto je budovateľské ovocie. Stačí si pozrieť Google. Do neďalekej Národnej prírodnej rezervácie sa pustili Štátne lesy, všetkým dochádza drevo. Tak nech platia aj povodňové škody. Toto by nemal platiť štát z našich peňazí!klasický otrepaný blud
Vyjadrenie hydrológa SAV pána Hoľka k vplyvu lesa na odtokové pomery (v krátkosti prezentuje výcuc doterajších celosvetových výskumov, takže svoje subjektívne názoriky pre petržalské deti majú vieš asi akú cenu ): Takže Hoľko citácia: . "Spomínal som zovšeobecnené výsledky štúdií z celého sveta (z Európy, severnej Ameriky, Japonska, Austrálie), ktoré boli robené práve s cieľom určiť vplyv odlesnenia (zalesnenia) na hydrologický cyklus. Obyčajne prebiehali takto – vo vybranom, dobre preskúmanom zalesnenom povodí, sa určitú dobu (niekoľko rokov) meral odtok. Potom sa v ňom urobil lesnícky zásah (t.j. vyrúbala sa časť lesa alebo všetok les) a merania odtoku po zásahu sa porovnali s meraniami pred ním. Iným prístupom bolo, že sa vybrali dve čo najpodobnejšie zelesnené povodia ležiace pri sebe, určitú dobu sa pozorovali, potom sa jedno z nich odlesnilo, kým druhé zostalo bez zmeny a opäť sa porovnávali odtokové charakteristiky. Neviem o lepšom spôsobe, ako potvrdiť alebo vyvrátiť vplyv lesa na hydrologický cyklus, ako sú priame a podrobné merania. Bolo vykonaných niekoľko desiatok takýchto pokusov, ale nepriniesli jednoznačný záver o dominantnom vplyve lesa na odtok. Ako som už spomenul, po odlesnení sa krátkodobo zvýšili prietoky, o pár rokov sa to vrátilo k predchádzajúcemu stavu. Podľa niektorých štúdií treba dokonca vyrúbať aspoň 20% lesa na to, aby sa to vôbec prejavilo na odtoku. Asi aj preto renomovaní zahraniční vedci, ktorí sa tejto lesu venovali aj celý život, boli trochu ostrejší, ako ja v mojom predchádzajúcom príspevku a nebáli sa v najvýznamnejšich odborných časopisoch v našom odbore nazvať predstavu o tom, že les chráni pred povodňami „mýtom“."Choď sa pozrieť na flyš
Bývam v dedine pod flyšovým pohorím. Prudké búrky i dlhodobé dažde si tu pravidelne užívame. Nad dedinou máme les v relatívne dobrom stave. Holorubné, pardon podrastové pásy sa nerobia, rúbe sa skôr jednotlivo alebo v menších okách. Potok, ktorý ide dedinou sa ani po prudkých dažďoch takmer nezdvíha. Pár dedín od nás smerom k Bardejovu majú problémy i pri bežných búrkach. Jediný rozdiel je v tom, že lesy nad nimi sú rozkúskované do pásov - holiny, mladiny, občas nedorúbaný starý les. Príď sa pozrieť. Je totiž rozdiel na akom podloží ten les rastie. Na flyši vodu zadržiava hlavne les. Starý les nedorytý zvážnicami. A keď už píšeš citácie, tak odkazuj skôr na konkrétne výskumy, všeobecné závery sú o ničom. Naviac, keď sa z nich v podstate človek nič poriadne nedozvie.potvrdzujem aceriove slova
príčinou povodní je jednoznačne klimatická zmena, zhodli sa na tom všetky uznávané kapacity v klimatologii a v hydrologii, les má určitý percentuálny význam, zdaleka však nie rozhodujúci.a čo má ten rozhodujúci význam?
Takže v pohode treba rúbať bezhlavo ďalej, ničiť posledné staré lesy, ničiť brehové porasty, stavať ďalšie a ďalšie kilometre lesných ciest, pretože za všetko môže meniaca sa klíma. To, že sú dažde, je jedna vec. Druhá vec je to, koľko tej vody z dažďov dokáže krajina zadržať. To, že sa vodozádržná schopnosť krajiny a zvlášť lesov zhoršila je žiaľ fakt, rovnako ako to, že na lesných cestách môže byť odtok vody až tisícnásobne vyšší ako v normálnom lese. Veď to vidí každý, kto cez dážď, alebo tesno po ňom ide po zvážniciach, po ktorých prúdom steká voda, spolu s hlinou. A steká to dole, do dedín. Klimatická zmena je len jedna z ďalších výhovoriek. Donedávna za zlý stav lesov mohli emisie, teraz je v kurze klimatická zmena. Len stále nie, zlý spôsob ťažby a ničenie starých lesov. Čo zadrží lepšie vodu? Starý les s množstvom mŕtveho dreva alebo 15-ročná mladina so zničenou pôdou a potokmi okolo ktorých napravo naľavo je len malinčie a mladé sadenice? A čo je vlastne podľa teba najdôležitejší faktor pri zadržiavaní vody, keď les má len určitý percentuálny význam?"po odlesnení sa krátkodobo
zvýšili prietoky" Cize vlastne potvrdil, co Lukac povedallenže
zabudol si dodat b, má malý vyznam, presne to slovo to vystihuje: určity vyznamPrvý
príčin je určite výrub stromov nad obcami (teda chámtivosť ľudi, resp. Štátne les. možno vedia tam povedať kde zostali výnos z toho dreva) Ale ten miestny potok nevyzerá veľmi cistý! Nečistota sa uväzňuje pri mostiky a vytvorí barikádu pre ďalšiu vodu, ktorá sa potom vyleje z koryty. Nemá význam plakať nad rozliatom mliekom (neskoro), ani nad rozliatou vodou. (spôsobená vlastnou vinou). Pochybujem, že niekto začína rozmysľať, takže o rok, alebo už o pár týždni sa to zopakuje.A čo
na to Kravčík?ked kurime drevotrieskou
treba vyrubat cim viac stromov, vsak treba kurit drevom. vsetky sidliska v mestach naokolo prerobili kurenie z plynu na drevotriesku. ironia je, ze podla mna vacsina tych pilcikov byva prave pod horami a coskoro dostanu ovocie svojej prace.
