Prosil by som všetkých na opatrné zaobchádzanie so slovami "zastaraná technika" a pod. K technickej závade môže dôjsť aj pri novom výrobku (napr. nedávna katastrofa A 400M Atlas pri zálete lietadla pre turecké letectvo priamo na fabrickom letisku v Španielsku). Už bolo x krát spomenuté, že eroplány (s pevným krídlom alebo vrtuľou, to je jedno) prechádzajú generálkami, predpísanými prácami, pravidelnou údržbou, výmenou motorov a iných agregátov a pod. Do palubného denníka sa podpisuje množstvo špecialistov, ktorí skontrolovali eroplán pred letom, vrátane pozemného technika lietadla. Ručia svojim podpisom. A práve letectvo je založené na absolútnej dôvere medzi lietajúcim a pozemným personálom. Vrtuľník bol určite v letuschopnom stave pred letom. K poruche môže dôjsť kedykoľvek, skutočne kedykoľvek. K chybe ľudskej tak isto môže dôjsť kedykoľvek a môže sa jej dopustiť aj ten naj pilot. Je pochopiteľné, že chyba sekretárky pri písaní listu má iné dôsledky ako chyba v eropláne. Ku konkrétnemu prípadu je zbytočné čokoľvek napísať, keďže nepoznáme dôvody tejto tragickej udalosti. Ale dva ja členovia posádky žijú a povedia. Takže nerobme nesprávne a predčasné závery. Mi 17 je výborný stroj a bude ich škoda. Politické dôvody náhrady ruských výrobkov výrobkami NATO či EÚ sú logické, nespochybňujem. Život eroplánov je žiaľ iný ako život živých organizmov, kde nikto nevie deň ani hodinu. Pri eroplánoch je technický život daný a keď príde daný deň, eroplán sa odstaví. Hoc je stále letuschopný a mohol by lietať. Ale po skončení technického života (určuje výrobca) už žiadny letecký špecialista dať podpis do palubného denníka nemôže a nedá.