Korzár logo Korzár Prešov
Sobota, 29. február, 2020 | Meniny má

Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Majerský: Treba zvážiť počet gymnazistov, vedome si vyľudňujeme kraj (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

1 2 3 > >>

Hodnoť

Konečne

Niekto robí aj konkrétne kroky a nie len filozofuje. Magistrov máme milion a skuste nájsť dobrého murára, tesara, kamenara, obkladača...všetko robia dochodkari ale dokedy? Držím palce PSK a ak sa im to podarí tak klobúk dole.
 

 

Klobuk dole pred Majerským ze sa chce pustit do niecoho takeho ako je obmedzenie poctu gymnazistov... my v KE kraji mozeme o sikovnom županovi iba snívať. Rasťo Trnka kde chodi hanbu robí a na celo si tukaju aj jeho najvačsí obhajcovia ...
 

 

Ta. Jeho hlavnou kvalifikáciou bolo, že to nebol Raši. Z týchto dvoch som bez váhania volil Trnku a ešte by toho veľa musel skaziť, ukradnúť a zdevastovať, aby som to oľutoval.
 

 

Verím Vám a chápem že Vaša voľa bola taká aká bola... volil som podobne... len nie RAŠI... ako sa tak zamýšľam ako málo stačí, aby sa človek stal Županom ... smutné.. :/
 

obmedzenie gymnazistov?

aj keby sa to malo dotknúť vašich detí?

Mimochdom, v ústave máme napísané, že každý ma právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň. Teda ak niekto chce ísť študovať na VŠ tak je jeho ústavným právom sa na toto štúdium pripravovať, napr aj na gymnáziu. Obmedzovanie prístupu k vzdelaniu podľa voľby občana je porušením ústavných práv občana.
 

Asi nerozumiem ústavnému právu

Za mojich čias sa na SŠ aj VŠ robili prijímacie pohovory.
Právo mali študovať len študenti, ktorí na nich vyhoveli.


V roku 1989 študovalo na VŠ cca 51 000 študentov + 9 700 popri zamestnaní

V roku 2018 študovalo na VŠ cca 105 200 študentov + 24 800 popri zamestnaní
V roku 2018 treba pripočítať cca 20 000 študentov v ČR - spolu teda študuje 150 000

V roku 1989 bolo v SR 400 000 osôb vo veku 20-24 rokov, teda na VŠ študovalo cca 15%
V roku 2018 je v SR 302 000 osôb vo veku 20-24 rokov, teda na VŠ študuje cca 50%

Naozaj si myslíte, že dnešné deti pobrali všetku múdrosť a môže ich na VŠ študovať 3x viac.
Naozaj si myslíte, že pri všetkých nových technológiách potrebujeme 50% VŠ vzdelaných?

V technických vedách máme v období 1989-2018 pokles študentov 23 300 na 21 800
V spoločenských vedách to vyzerá v období 1989-2018 na obrovský nárast 15 500 na 50 000
+ 16 000 popri zamestnaní

Potrebujú tie čísla komentár.
 

No, nie som ústavný právnik

- ale ak je raz v ústave napísané, že občan má právo voliť, tak to zrejme nebudú iba vybraní, ktorí prešli nejakým testom (i keď by sme sa možno zhodli na tom, že by to nezaškodilo).
- ak je raz v ústave napísane, že každý má právo na spravodlivý súdny proces, tak tiež to nie je iba pre vybraných (OK? zase je realita iná, viď napr. Kočnerové prípady - ale veď to sú ojedinelé prípady zmanipulovaných procesov, ako nás presviedča napr. súdna rada).
- mohli by sme pokračovať

z toho usudzujem, že keď je v ústave raz napísané, že "každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň", tak je jeho ústavným právom sa na dané povolanie pripravovať, samozrejme, po splnení zákonných požiadaviek.

Aby sme sa vyhli nedorozumeniam - čo sa týka VŠ, jasne je stanované, že zákonnou podmienkou na štúdium na VŠ je maturita (a v tomto kontexte mi nie je jasné, prečo všetci repcú, keď sa chce zaviesť certifikované meranie na konci strednej školy, tak ako je to v mnohých krajinách vo svete). A nie je pravda, že právo študovať v minulosti mali študenti, ktorí vyhoveli pohovorom. Prijatí na konkrétne školy boli tí, čo "úspešne" prešli prijímacím konaním, v ktorom, takmer vždy boli prijímacie pohovory. Boli takí, čo pohovormi prešli úspešne a prijatí neboli, zvyčajne to bolo zdôvodnené nedostatkom miesta. Prijímacie konanie ostalo zachované dodnes, prijímacie pohovory len na vybraných školách.

Okrem toho, to, že niekto nie je prijatý na konkrétnu školu, ešte neznamená, že bolo porušené jeho ústavné právo. Ústavné právo občana je porušené, ak mu štát neumožní sa pripravovať na slobodne si zvolené povolanie (čo, samozrejme, vôbec nezaručuje, že doštuduje - na to už ústavné právo nemá :) )

K tým číslam - naozaj si myslíte, že svet v roku 2019 je taký istý ako svet roku 1900, či v roku 1950 alebo v roku 1989? Vo svete už viac ako 100 rokov prebieha proces, ktorý sa nazýva masifikáciou terciárneho vzdelávania. Nás zastihol v posledných 20-25 rokoch. Odporúčam prečítať si niečo o tom od prof. Martina Trowa, tam, sa dozviete, prečo sme mali 15% (a že ich v minulosti mali aj inde) , prečo máme teraz 50% a že možno budeme mať aj viac :)

Je bežným spoločenským javom, že na VŠ študuje polovica relevantnej populácie. A napr. Južná Kórea má takmer 100% absolventov SŠ na VŠ :)

Už by sme mali konečne akceptovať, že masifikácia je spoločenský fenomén a volať po prispôsobení VŠ vzdelávania tomuto fenoménu a neodvolávať sa na to, čo sa tu dialo za železnou oponou pred 30-timi rokmi.

áno, myslím si, že potrebujeme vzdelaných ľudí. S tou výhradou, že VŠ vzdelaným človekom je už aj absolvent prvého stupňa VŠ štúdia. Ale my akosi doteraz nechápeme, že absolvent bakalárskeho štúdia na technickej škole má absolvovaný prvý stupeň (profesne) inžinierskeho vzdelávania.

Mimochdom, nedávno v správach zaznelo, že OECD nám vytýka, že máme príliš veľa absolventov prvého stupňa študuje na druhom stupni. Priemer krajín OECD je niekde na úrovni 15% (nepripomína vám to číslo niečo?)

Počet študentov nie je o "pojedaní múdrosti" ale o nastavení požiadaviek spoločnosti. A skúste podebatovať so zamestnávateľmi a dozviete sa, že na prvom mieste často u nich nebývajú požiadavky na hardskills (tvrdia - to si doškolíme sami aj tak nemáme dostatok škôl, aby sme vyškolili všetko, čo potrebujú), ale predovšetkým na softskills. Tu je prioritou schopnosť sa učiť, komunikovať, prezentovať, cudzie jazyky .... - a na toto naše VŠ sú veľmi málo pripravené, toto naše VŠ často nerobia.
 

pokračovanie

Nerozumiem, prečo máte problém, že sa niekto chce vzdelávať v spoločenských vedách. Nemôžu byť všetci inžinieri. To im teraz máme odoprieť chuť sa vzdelávať? A
ten pokles, čo uvádzate na technických školách, je možno celkom prijateľný. Kedysi mali Slovenské telekomunikácie asi 15 tisíc zamestnancov. Teraz si vystačia snáď s troma tisíckami. 15 tisíc zamestnancov už možno nemajú ani všetci operátori dokopy :)

Nechajme ľudí študovať to, čo študovať chcú. A poďme hľadať cesty, ako mladých pritiahnuť tam, kde ich spoločnosť potrebuje. Ale to sa nedá robiť obmedzovaním dostupnosti vzdelania. Lebo sa nám môže stať, že nám začnú utekať nielen tí najschopnejší, ale aj tí menej schopní, ktorých spoločnosť stále potrebuje.

Takže áno, tie čísla komentár potrebovali ;) :)
 

Niekoľko poznámok

1, právo na vzdelanie, neznamená, že musia všetkých prijať na Harvard.

2, nemám nič proti spoločenským vedám, len ten nárast je neadekvátny

3, mnoho ľudí nevie čo chce študovať, priláka ich často "lákavý" názov odboru
Neviem si predstaviť, čo učia na Fakulte stredoeurópskych štúdií.

4, Svet v roku 2019 je určite iný ako v roku 1989. Ale počty s až tak zásadne nemenili.
Stále potrebujeme podobný počet smetiarov, holičov, murárov i zdravotných sestier. Niektoré činnosti sa automatizujú, ale to neznamená to potrebu 3 násobok VŠ ľudí.
Poznáte firmu, ktorá potrebuje 50% VŠ vzdelaných?
Slovak Telekom nemá toľko ľudí len preto, že väčšinu činností outsourcuje.

5, Hardskils- softskils, viete si predstaviť lekára bez hardskils, viete si predstaviť elektrikára bez HS, ... asi pracujeme v iných firmách. Mám naopak dojem, že doškoliť možno softskils.

6, masifikácia - sa preháňa. to čo sa produkuje je katastrofa. Mne vadí, že potom kvalitní ľudia chýbajú inde.
 

čítali ste, čo som napísal?

S porozumením?

ad 1) Ja som nikde nepísal, že každý má pravo študovať na konkrétnej škole. Nakoniec, nie každý má intelektuálne hoci len na bratislavský MatFyz, všakže? To ale nezbavuje povinnosť štátu zabezpečiť to, čo si napísal do ústavy. A v tomto svetle aj Katolícka v RK má svoje opodstatnenie.

ad 2) - Ja to neviem posúdiť, či to je neadekvátne. Máte na to aj nejaké argumenty? Či len "pocit"? Alebo malého "diktátora v sebe" (bez urážky), ktorý by chcel ostatným diktovať, čo môžu študovať a čo už nie?

ad 3) súhlasím, ale to nie je argument na obmedzovanie dostupnosti VŠ štúdia. nakoniec, študent má možnosť si to skúsiť na jednej, druhej, ... škole. Možno sa "nájde", možno štúdium nakoniec nechá. Je to jeho voľba. V každom prípade, niečo v ňom ostane aj po jednom roku štúdia. Mimochodom, máme na stredných školách (aj ZŠ) výchovných poradcov. Mali by poradiť. Keď to nefunguje, treba to sfunkčniť a nie sa snažiť zatvárať školy.

ad 4) - 50% - čo tak napr. ESET? Čo tak napr. Spinea? Čo tak napr ZTS VVU Košice (robili pre CERN)? Čo tak BSH Michalovce (vyrobia asi 13 milliónov motorov do bielej techniky ročne - zopár desiatok operátorov, vývoj asi 200 ľudí)? Stačí?

ad 5) no, tým naším by sa trochu viac softskills zišlo. Potom by zrejme nerozdávali poradové čísla o siedmej ráno a vedeli by si to zariadiť, aby objednali pacientov na konkrétny čas (povedzme +/- hodina). Softskills sa doškoliť nedajú, softskills sa musia získať! A na rozdiel od hardskills, ktoré sú potrebné v každej firme iné, softskills sú všade veľmi podobné.
Mimochodom - ten príklad s lekármi sa vám nepodaril - žiadny lekár-absolvent prakticky tie hardskills nemá. Preto napr. na chirurgii môže zopár rokov tak akurát držať háky a pozerať, ako to robia "profesionáli".

ad 6) "jasné", preháňa celý svet - vrátane USA, Kanady, Západnej Európy, Austrálie, Japonska, .... Viete, tento postoj mi pripomína sedliakov (vôbec nie v pejoratívnom zmysle slova) spred 200 rokov, ktorí neboli ochotní pustiť svoje deti do školy, pretože bolo treba robiť na poli. Čo si to len tá Mária Terézia dovolila, zaviesť povinnú školskú dochádzku, všakže? Lebo presne takto sa k tomu staviate. Masifikácia nie je o tom, že sa neposkytuje kvalitné vzdelanie tým, ktorí na to majú (to, že systém je u nás pokrivený a nikto to nerieši, za to masifikácia nemôže). Masifikácia je o tom, že VŠ vzdelanie je dostupnejšie. Masifikovaný školský systém v USA má aj také školy, ako sú Harvard, MIT, Stanford, UCLA, ... a má aj školy, ktoré by u nás o akreditáciu ani len nezavadili. A čuduj sa svete, aj na takýchto školách tam ľudia študujú a nikto sa nad tým nepozastavuje. Tam je to normálne.
 

Ešte skúsim

1, Rovnako ako neexistuje právo prijatia na MatFyz, neexistuje právo prijatia na gymnázium. Štát garantuje právo na vzdelanie, ale nie právo na VŠ vzdelanie či gymnázium. Ja nepíšem, že má byť menej miest na SŠ ako je absolventov ZŠ. Miest na SŠ je tuším až dvojnásobok oproti počtu absolventov.

2, Štát má podporovať také školy, absolventi ktorých pokrývajú jeho potreby. Aj to je dosť problém, lebo veľa absolventov ide pracovať do iného odboru ako vyštudovali. Vy schvaľujete každému absolútny výber, lebo sa "hľadá". Ja si myslím, že míňame zbytočné zdroje, ktoré by mohli ísť napr. do skvalitnenia výučby.

3, Myslím, že poradcovia majú min. dosah na výber školy.

4, Našli Ste niekoľko technologických spoločností.

- Eset má 1000 zamestnancov na celom svete.
- Spinea má mzdové náklady 7 000 000 ročne, ak by mali priemerný plat 1000€,
tak je to do 600 zamestnancov

a teraz tá druhá strana

viac ako 10 000 VW BA, ŽSR, Slovenská pošta
od 5 do 10 000 USS, TESCO, Kaufland, ŽS SK, Cargo, Univerzitná nemocnica BA

Aká je štruktúra v týchto a podobných firmách.
Za všetkých ZS SK
Stredné bez maturity 1043
Učilište s maturitou 1758
Úplné stredné všeobecné s maturitou 289
Úplné stredné odborné 1766
Vysokoškolské 1. stupeň 165
Vysokoškolské 2. stupeň 774
Podiel VŠ 1. a 2. stupeň 16,2%

Lenže my produkujeme 50% zo všetkých.

V tých menovaných firmách ide na 80% o technických ľudí.
Prosím o zamestnávateľa, kde potrebujú 50% humanitne vzdelaných.

5, Lekár nemá hardskils? To že ich nemá na úrovni atestovaného lekára, je iná vec. Nie každý lekár je chirurg. Veľká časť lekárov robí obvodných lekárov respektíve špecialistov či stomatológov

Mne vadia "experti", ktorí boli vyškolený za 2 týždne či 2 mesiace.

6, Nie som proti škole. Naopak, rád by som pretláčal celoživotné vzdelávanie.
Jedna škola nemôže vystačiť na celý život.
Dnešný spôsob je veľmi neefektívny.
Úroveň je nízka, aby ju splnilo množstvo ľudí.
Intenzita - je priam katastrofálna. Študenti chodia do školy 2 dni do týždňa.
Po 2 rokoch zistia, že oni vlastne toto nechceli študovať.

Akreditácia našich škôl je veľmi pochybná.
Ale Vy tvrdíte, že to majú aj v USA, tak to bude dobré.
Len neviem, kde zoženieme množstvo ľudí, ktorí by mali mať stredoškolské vzdelanie.
 

:)

ad 1 - nikde som nepísal, že každý má právo študovať na gymnáziu. Nakoniec, ako sme sa dnes dočítali, sudkyňa Maruniaková (či ako sa volá), skončila Zdravotnú školu - presne ako som písal - maturita je vstupenkou na VŠ.
Čo, zdá sa mi, nechcete pochopiť, že keď sa štát zaviazal umožniť slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, tak to znamená, že záujemca
napr. tu fyziku má mať možnosť niekde vyštudovať. Nemusí to byť zrovna MatFyz :)

ad 2 - pozeráte na na štúdium do značnej miery ako výrobný proces. To, podľa môjho názoru, nie je korektné. Štát má predovšetkým vytvoriť podmienky, aby sa občania mohli vzdelávať. Mimochodom, štúdium je výchovno-vzdelávací proces. Tvrdenie - "Aj to je dosť problém, lebo veľa absolventov ide pracovať do iného odboru ako vyštudovali." - je scestné. Skúste pogoogliť po svete, čo študovali mnohé významné osobnosti a kde sa "uplatnili".
Okrem toho - štát nie je schopný zabezpečiť vakcíny na chrípku a nie to ešte naplánovať, na celé roky dopredu, koľko akých absolventov budeme potrebovať. Ako chcete plánovať, keď jasne sa deklaruje, že možno 30-50% pracovných pozícií (ak nie viac), ktoré vzniknú za 15-20 rokov ešte neexistuje? Mimochodom uplatnenie - matematik v poisťovni je uplatnený alebo nie? Ako to chcete zisťovať?
Zdroje - no, celkom zbytočne to nie je, lebo je to aj o výchove, rozvoje softskills a pod. Myslím, že súčasný systém - jedna VŠ bez spoplatnenia je OK - je to spravodlivé a sociálne. Ak sa niekto "hľadá", nadštandard si zaplatí a teda by nás to nemalo (ako spoločnosť) stáť žiadne zdroje navyše.

ad 3) - asi áno. Ale načo ich potom máme. Ta,k volajme po zmene v tomto smere a nie po zatváraní VŠ a teda znížení dostupnosti vš vzdelania. Už nie sme za železnou oponou, tí ľudia, ak to tú nedostanú pôjdu inam. ostanú len skutoční neschopáci.

ad 4 - no, pýtali ste sa - "Poznáte firmu, ktorá potrebuje 50% VŠ vzdelaných? " - tak som vám dal zopár príkladov, pričom ste sa pýtali na jeden jediný :) ;)

"Prosím o zamestnávateľa, kde potrebujú 50% humanitne vzdelaných" - :) - dobehli sta sám seba - žeby napr. jazyková škola? ZUŠ? Divadlo? Filharmónia? Múzeum? Konzevatóriuim? VŠMU?

"Lenže my produkujeme 50% zo všetkých" - no, taký je svetový trend. Prečo - znova odkaz na profesora Martina Trowa, začať môžete útlou knižkou českých autorov - https: //www.martinus.sk/?uItem=120616

ad 5 - nechytajte ma za slovo, pevne verím, že viete, čo som chcel povedať. samozrejme má, ale tie má aj akýkoľvek absolvent akéhokoľvek odboru. Plačeme, že nedostatočné (čo je v mnohých prípadoch tak) ale tak je to aj u lekára, lebo by ináč mohol hneď po škole operovať, resp. fungovať bez atestácie.

ad 6 - áno, úplne súhlasím. nestihnú sa v týždni ani rozbehnúť a už znova idú domov, v lepšom prípade do firmy. Títo majú vlastne dve zamestnania. Pričom škola ide často na druhú koľaj. To je ale vec systému.

Akreditácia - áno, je pochybná a preto nás neprijali do ENQA. Ale predovšetkým, naša akreditácia je ešte stále akreditácia sovietského typu - centrálny orgán určuje, čo je dobré a čo zlé. Ja sa často pýtam, kto akredituje napr. MIT, Harvard, Oxford, Cambridge? Mimchdom, skúste pogoogliť, ako vyzerá akreditácia v USA či UK :)

"množstvo ľudí, ktorí by mali mať stredoškolské vzdelanie" - ja neviem, kto by mal mať stredoškolské vzdelanie. Vy áno? Čo to znamená SŠ vzdelanie? Prečo si potom niektorí vysokoškoláci robia po VŠ výučné listy?

Prestaňme už deliť ľudí podľa vzdelania a začnime ich deliť podľa schopností. A je jedno, aké vzdelanie majú.

Mimochodom, čo hovoríte na "neuplatneného absolventa" Petra Lipu? ;)
 

 

1. Mám to chápať tak, že štát si neplní svoje povinnosti, lebo lekárske fakulty nemajú toľko miest, koľko je uchádzačov? Alebo stačí ak niekto chce študovať medicínu a my mu ponúkneme 2-ročnú štúdium rehabilitácie, či Bc. v ošetrovateľstve? Potom ale stačí, ak mu namiesto gymnázia bude môcť študovať čokoľvek s maturitou.

2. Pozerám sa na štúdium ako na prípravu na povolanie.

3. "..tí ľudia, ak to tú nedostanú pôjdu inam. ostanú len skutoční neschopáci"
Slabší ostávajú teraz, lepší odchádzajú.

4. Iste. Ak nájdete výnimku, tak tá skôr potvrdzuje ako vyvracia pravidlo, neznamená to, že potreby krajiny sú také aké v tej výnimke.
Keď som začínal a bol som vo svojej firme sám, mal som 100% zamestnancov s VŠ vzdelaním.

Peter Lipa - vždy bude isté % ľudí, ktorí sa oveľa lepšie uplatnia v inom odbore ako študovali. Mňa viac trápi výška toho %.
 

vám nepripadá divné

že lekárske fakulty sa nechávajú uplácať premiérom, aby boli ochotné vzdelávať viac slovenských študentov za situácie, keď lekárov nemáme dostatok a v tej istej chvíli sú ochotne vzdelávať stovky zahraničných študentov? Takže áno, prečo by nemohli zobrať viac, možno aj všetkých uchádzačov (v zmysle ich rozptýlenia po všetkých fakultách)? Kapacity zjavne na to majú, lebo tí zahraniční nechodia k pacientom po večeroch.
Samozrejme, pokiaľ niekto na to štúdium nemá, tak sa to ukáže v priebehu semestra, maximálne dvoch.
Takže nie je pravdou, že lekárske fakulty majú nedostatok miest. A ak by ich aj bolo málo, tak sa treba inšpirovať Nórksom - Nóri vedia zaplatiť svojim občanom štúdium v Martine, lebo nemajú dosť miest na štúdium doma. Takže asi takto.
Nechápem, prečo predpokladáte, že na medicíne môže študovať iba gymnazista? Samozrejme, je to asi najlepšia forma prípravy na toto štúdium. Ale keď na technike môže študovať absolvent obchodnej akadémie, prečo by nemohol študovať absolvent iného odboru na medicíne? Ako som už písal, vstupenkou na VŠ je, resp. má byť maturita. Primačky sú iba rankingom aby si škola vybrala najlepších.

ad 2 - beriem to ako legitímny názor, ale nie v každom prípade to musí tak byť. Mnoho dievčat chce ísť študovať veterinu, lebo majú rady napr. psíky a vôbec nerozmýšľajú nad tým, že počas štúdia budú musieť strčiť ruku krave hlboko do vagíny. Takže sa nakoniec ukáže, že ony to povolanie vlastne robiť nechcú a potom "predávajú" tak akurát lieky humánnym doktorom ako zástupcovia farmaceutických spoločností.

ad 3) - nie je to celkom tak. Problémom je, že tým, že sme na VŠ nepomenovali problém masifikácie a problémy s tým spojené, hádžeme tým tých schopných do jedného vreca s neschopnými. Pošlite Mateja Tótha trénovať do Sniny, asi aké výsledky bude dosahovať? Chýba nám systém starostlivosti o tých lepších, chýba nám motivačná zložka pre štúdium - napr. zobrať len polovicu absolventov bakalárskeho na druhý stupeň.

ad 4 - jazykov škola? ZUŠ? Divadlo? Filharmónia? Múzeum? Konzevatóriuim? - to sú výnimky? To nie je systém? Veď sú tam zamestanené tisícky ľudí. Tu s vami nemôžem súhlasiť.

výška % neuplatnených - ak sa má 90% uplatniť v odbore, ktorý študovali, kto bude robiť na pozíciách, ktoré vzniknú za 10, 15, 20 rokov? Lebo to sa študovať nedalo. Štatistiky hovoria, že do cca 3-5 rokov po skončení školy sa zamestná okolo 98% absolventov VŠ. NEDÁ sa naplánovať, koľko budeme potrebovať akých absolventov, dá sa to snáď možno iba odhadnúť, ale ani toto nie je schopná urobiť naša politická reprezentácia, ani naši úradníci. Preto je to dobré nechať na trh a nastaviť celoživotné vzdelávanie, doškoľovanie, preškoľovanie - napr. otvorením VŠ, aby bolo možné študovať napr. len jeden semester (možno aj ako rekvalifikácia podporená úradom práce), nielen štúdium v študijným odboroch.

Opýtam sa, prečo vás trápi výška toho percenta?
Trápia vás "vyhodené" peniaze? Verte, nie sú vyhodené. Tí ľudia sa vzdelávali, prešli aj nejakým výchovným procesom, naučili sa samostatne sa učiť, rozvíjali sa osobnostne. A to bol cieľ.

Alebo nemáte kvalifikovaných zamestnancov? To je väčší problém - otázkou je, čo ste urobili pre to, aby boli. Ono, totiž, dane platiť nestačí. Vidíme to na súdnictve, zdravotníctve, štátnej správe. Tak prečo by to iné malo byť v školstve, všakže? Jednoducho, veci si musíme v tomto štáte usporiadať podľa našich potrieb. Politici to za nás neurobia z vlastnej vôle, treba ich pritlačiť.
 

 

ale no tak, murara dnes urobis aj z vysokoskolaka, na to mu staci 2 tyzdne. a mozno ked uvidi kolko zarobi tak tam aj ostane.
 

 

To mate pravdu pane , ale co to stoji stat aby zadarmo vystudovas vysoku skolu....
 

Z absolventa VŠ murára za 2 týždne

rozhodne neurobíte.
 
Hodnoť

 

To čo je za sociálneho inžiniera, že ide nútiť mladých ostávať v regióne, hoci inde by mali lepší život? Obmedzovanie slobody. Gratulujem. Novodobý komunista v rúchu Kádeháka.

A keď je nejakému úradníkovi málo remeselníkov, tak nech v prvom rade dajú na remeslá svoje vlastné deti. V druhom rade nech odídu z úradu a urobia si kurz na remeselníka sami. Potom im uverím úprimný záujem. Dovtedy im to uveria len naivné ovečky ako tuná tento v diskusii nado mnou.

Čo si vy myslíte, že aký to bude remeselník, ktorého do toho dotlačíte z donútenia? Urobí vám prácu s radosťou a poctivo? Alebo to bude chcieť mať čo najskôr z krku a ideálne vás ešte ošmekne o peniaze?
 

 

Zarazilo Ta presne to iste co mna. Takze deti nemaju navstevovat gympel len preto,aby neodisli na vs atd.?

Neuveritelne. Vychod je mrtvy,prispelo k tomu aj KDH,nielen smeraci a spol.Preco by mal niekto zit v lokalite,kde fakt pomaly nic nie je a majorita je minoritou?
To odkedy sa vybera skola tak,ze trh prace a lokalita?
Ze treba remeselnikov nespochybnuje snad nik. Lenze mlade generacie su vychovavane tak,ze manualne prace im nic nehovoria. A nutit niekoho...
 

 

majský celkom múdro hovorí. problémom je v súvislosti s klesajúcim počtom detí/žiakov, že kopa rodičov tlačí decká na gymnáziá, aj keď na to tie decká nemajú. kedysi sa na gymnázium len tak-tak dostali jednotkári dvojkári, a dnes? na zš známky 3,4 a just rodičia tlačia, nech ide na gymnázium, namiesto aby zvážili niečo iné. taký žiak to gymnázium nejak prejde (aj to nie vždy), na vš ani nenapadne ho ísť a tak ostáva bez remesla a reálneho vzdelania. ak je šikovný, pôjde do sveta a nejakému remeslu sa naučí v praxi. ak nie, tak sa pretĺka kade-tade, alebo ide na vš odbory typu sociálna práca. proste na gymku je prebytok žiakov, zvlášť tých slabších, čo by sa lepšie uplatnili inde (po škole to aj tak tí šikovnejší, ako som spomínal, robia)
 

1 2 3 > >>

Najčítanejšie na Prešov Korzár

Už ste čítali?

Voľby 2020