Kauza Ruský dom má za sebou ďalšiu etapu. Okresný súd v Prešove vyniesol rozsudok vo veci legitimity výboru združenia Ruský klub 1923. Podľa verdiktu boli členské schôdze, na ktorých vylúčili Gabriela Beskyda a novým predsedom sa stal Štefan Sekerák, neplatné. Ruský dom v súčasnosti užívajú „sekerákovci“, po štvrtku sa situácia obracia v ich neprospech.
PREŠOV. Prevzatie vedenia v občianskom združení (OZ) Ruský klub - 1923 bolo nelegitímne. Rozhodol o tom okresný súd na štvrtkovom hlavnom pojednávaní. Voči rozsudku sa môže druhá strana ešte odvolať.
V prípade úspechu na odvolacom súde príde na rad spor o samotné užívanie Ruského domu na Hlavnej ulici.
V súčasnosti ho spravuje Nadácia Ruský klub 1923, na ktorú ho previedlo OZ Ruský klub - 1923 počas vedenia Štefana Sekeráka, ktoré súd označil za nezákonné.
Stotožnil sa tak so svojím starším rozsudkom, ktorý neskôr kraj zrušil a prípad vrátil.
Sekerák: Je to justičný omyl
Členské schôdze boli podľa súdu v rozpore so zákonom a stanovami a sú neplatné.
Najvyšším orgánom OZ je v zmysle stanov členská schôdza a výklad, podľa ktorého má výkonný výbor nadradené postavenie, je neprípustný.
„Tento spor považujem za justičný omyl,“ vyjadril sa po vynesení rozsudku Štefan Sekerák a potvrdil, že vo veci sa odvolajú možno až na európsky súd.
„Beskydovci“ chystajú ďalšiu žalobu
Právny zástupca žalobcu Gabriela Beskyda sa vyjadril, že ak uspejú aj na odvolacom súde, bude pokračovať proces o Ruský dom: „My musíme podať žalobu, lebo došlo k neprávoplatnému prevodu nehnuteľnosti, ktorý kataster zapísal, keďže nemal dôvod odmietnuť.“
K sporu medzi dvoma skupina OZ došlo v roku 2005. Vytvorili sa dva tábory pod vedením Sekeráka i Beskyda.
V poradí dvanástu zmenu stanov odmietlo ministerstvo uznať, pretože „sekerákovci“ do tých predošlých zakotvili klauzulu, že na každú zmenu stanov je potrebný aj podpis odchádzajúceho predsedu a podpredsedu.
Tým „beskydovcov“ zablokovali.
Súd: Vôľa väčšiny členov je viac ako výbor
Súd im dal teraz za pravdu. Žalovaná strana tvrdil, že k vylúčeniu G. Beskyda došlo v rozpore s vtedy platnými stanovami. V tom čase malo OZ 40 členov, po uvedenej roztržke sa členských schôdzí zúčastňovali len šiesti.
Žalovaná strana navrhovala žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Obhajovala sa tým, že stanovy prijaté „separátnym“ Ruským klubom 1923 („beskydovcami“) neboli zapísané na ministerstve vnútra a ich platnosť ako aj uznesenia z ich členských schôdzí „boli nulitné“.
Argumentácia oboch strán
Riešilo sa i samotné členstvo žalobcov v druhom rade v združení. Ako dôkaz poskytli preukazy a prezenčnú listinu z členskej schôdze.
Žalovaná strana tieto dôkazy neuznáva. Dôvodila, že na preukaze je podpis Beskyda a nie predsedu Sekeráka.
Ten pred súdom povedal: „To nebola členská schôdza, ale beseda o Ruskom dome... U nás je postup pri prijímaní členov prísny, viac-menej je to výberové konanie.“
Súd sa však priklonil k názoru, že vôľa väčšiny členskej základne je prvoradá.
Jedna etapa kauzy sa teda skončila. Nasledovať bude odvolanie a potom proces o samotnom Ruskom dome.
Ten bol kúpený v roku 1925 z peňazí celonárodnej zbierky. Rusínom bol vrátený v deväťdesiatych rokoch minulého storočia. Majiteľom sa stalo OZ Ruský klub 1923.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
