DOMAŠA. Nadštandardná chata, novostavba, priamo na pláži Domaše. Takto lákal inzerát na Bazoši na kúpu novej chaty pri vodnej nádrži Veľká Domaša.
„Chata je vo výstavbe, predáva sa na kľúč a jej dokončenie je naplánované najneskôr do konca roka 2023,“ píše sa v ponuke na chatu, ktorá vraj „bude stáť priamo na pláži“ v časti Poľany, zvanej Monika.
Problémom je, že oficiálne sa na Monike žiadna chata nestavia. Vo výstavbe je podľa povolenia plážové centrum, požičovňa surfov a náradia a detský klub.
No inzerát naznačuje, že majiteľ stavby ju chce dodatočne premeniť na rekreačné chaty.
Predával ich ako rezort Napoleon. Po tom, čo Korzár o probléme napísal, sa na Bazoši objavili ďalšie inzeráty, ponúkajúce tieto nehnuteľnosti ako chaty na pláži.
Na brehu Domaše stavia podnikateľ plážové centrum. Predáva to ako luxusné domčeky Čítajte V článku sa dočítate:
Zástavba okolia vodnej nádrže Veľká Domaša v rekreačných oblastiach:
Zelená perla východného Slovenska
Domaša je vyhľadávanou lokalitou. Pri priehrade je viacero rekreačných oblastí, jej okolie lemujú lesy, voda patrí medzi najteplejšie.
Skrátka „zelená perla východného Slovenska“, ako označuje Domašu Slovakia Travel, národná organizácia na propagáciu, podporu a rozvoj cestovného ruchu.
Domaša neláka len sezónnych letných turistov, ale je predovšetkým lukratívnou adresou pre chatárov. Komerčné ceny nehnuteľností v jej okolí často prevyšujú aj krajské mesto Prešov.
Prešli sme si jednotlivé oblasti a pozreli sa na to, ako to v nich vyzerá s výstavbou a predajom chát a ďalších nehnuteľností. Kto ich vlastní, ako k nim prišiel a čo s nimi zamýšľa.
Samosprávy, pod ktoré spadajú rekreačné oblasti, majú k predajom obecných pozemkov pri Domaši rozličný prístup.
Aktérmi v tejto téme sú tiež vodohospodári, stavebníci a v niektorých prípadoch i polícia, prokuratúra a súdy.
Pozreli sme sa na rôzne typy problémov, ktoré sa pri „ zelenej perle“ objavili.
Podozrivá výstavba v lokalite Poľany, kde sa budúce „plážové centrum“ predáva ako luxusná chata, nie je ojedinelá.
Našu cestu sme začali práve tam a cez susednú Evu sme urobili celý okruh po všetkých hlavných strediskách okolo Domaše.
POĽANY (Holčíkovce)
Investorom stavby na pláži Monika je podnikateľ Lukáš Zuščák zo Sniny.
Poprel, že by dával inzeráty na predaj chát. Zadávateľom inzerátu je realitná kancelária.
Zuščák tiež tvrdil, že betónový plot okolo stavby je len dočasný.
Rekreačná oblasť Poľany patrí do katastra obce Holčíkovce vo Vranovskom okrese. Na jej čele stojí už viac ako dvadsať rokov Michal Flešár (nezávislý).
V súvislosti s prípadom stavby chát pod pláštikom „plážového centra“ tvrdí, že obec postupuje v súlade so zákonom, inzerátmi sa nezaoberá, stavba môže byť skolaudovaná iba v zmysle projektu a nemôže byť užívaná na súkromné rekreačné účely.
Realitka: Problémy nebudú
Zavolali sme na číslo uvedené v inzeráte, aby sme sa presvedčili, ako situáciu prezentuje predajca.
Dozvedeli sme sa, že v lete výstavbu zastavili kvôli turistickej sezóne, ale do konca roka tam majú vyrásť tri chaty.
Jednu si necháva majiteľ, druhá je už predaná, tretia je stále voľná a stojí štyristotisíc eur. Zvonku budú identické, dnu si ich môže budúci majiteľ upraviť.
Pýtali sme sa na medializáciu stavby plážového centra (okrem Korzára o nej informovali aj televízie) a či nebude problém s kolaudáciou.
Podľa realitného makléra síce reportáže boli, ale nie je sa čoho báť.
S kolaudáciou podľa neho určite žiadne problémy nebudú.
Má ísť o lukratívne chaty a majú všetky povolenia.
Stavba "plážového centra" na pláži Monika, časť Domaša - Poľany. (zdroj: Korzár/Michal Frank)EVA (Holčíkovce)
Pod Holčíkovce spadá okrem strediska Poľany aj rekreačná oblasť Eva.
V roku 2007 obecné zastupiteľstvo schválilo predaj päťhektárového pozemku na Eve za 6 miliónov korún, teda 200-tisíc eur, firme aquaMax. Zaviazala sa tam postaviť wellness.
Meter štvorcový tak vyšiel na 4 eurá, pričom predajná cena pozemkov schválená v obci bola v tom čase najmenej štvornásobne vyššia.
No najavo to vyšlo až v roku 2013. Starostu Flešára vtedy kritizoval Radovan Kapraľ, v tom čase hlavne vplyvný chatár. Jeho rodina patrí medzi známych developerov v Prešove a Dulovej Vsi, ale aj na Domaši, a ešte o ňom bude reč.
Kde je wellness?
Investorom wellnessu bola firma Košičana Pavla Gombíka, ktorý zomrel v roku 2020. Podiely prešli na jeho syna.
Pavol Gombík mladší stále vlastní pozemok na pláži Eva, no wellnes na ňom dodnes nestojí.
V súčasnosti aquaMax na Eve vlastní parkoviská a plochy na slnenie.
Či tam naozaj bude stavať wellness alebo má majiteľ iný zámer, sme sa nedozvedeli.
„Veci riešime s obcou, preto nie je vhodné, aby tretie strany vedeli viac ako tí, ktorých sa to týka,“ reagoval na budúcnosť projektu Gombík.
Boja sa o pláž
Domáci majú obavy, aby sa neopakoval scenár z pláže Monika, že pod pláštikom verejnej stavby tam vyrastú súkromné chaty.
„Ide hlavne o to, aby takéto stavby ďalej nepokračovali,“ hovorí Martina Palušová, nezávislá poslankyňa v obci Holčíkovce (okres Vranov nad Topľou), pod ktorú spadajú rekreačné oblasti Poľany a Eva.
„V tejto chvíli chceme zabrániť akejkoľvek ďalšej výstavbe. Je možné, že takýmto spôsobom by dostali návod aj iní a mohli by sme prísť nielen o túto verejnú pláž, ale napríklad aj o pláž v susednej rekreačnej oblasti Eva,“ konštatovala aktivistka Betka Madejová.
Súkromný pozemok v rekreačnej oblasti Eva, v ktorej mal vyrásť nový wellness. (zdroj: Korzár/Michal Frank)Stavbu chát napadol prokurátor
Na Eve sa vyskytol aj ďalší problém s výstavbou chát. Trochu iný ako tie predošlé.
Obec vydala 15. februára tohto roku rozhodnutie, v ktorom povolila zmenu stavby rekreačnej chaty pred dokončením Petrovi Ľubockému z Bratislavy. Je jedným zo spoločníkov firmy Invest Estate.
Vranovský okresný prokurátor Vladimír Vaľo vydal proti rozhodnutiu obce protest.
Mimochodom, Vaľo je synom poslankyne Národnej rady za Smer a exprimátorky Humenného Jany Vaľovej.
Prokurátor upozornil na to, že zmena stavby spočíva v jej rozšírení a zastavaná plocha by sa z 55 metrov štvorcových rozrástla na takmer 218 metrov štvorcových a rozšírila o ďalšie tri chaty.
Stavba sa podľa neho nachádza na rozhraní oblasti v územnom pláne určenej na rekreáciu a cestovný ruch a oblasti líniovej zelene pri ceste.
Rozhodnutie o zmene stavby preto navrhol ako nezákonné zrušiť.
„Ak niekto tvrdí, že som niečo zlé urobil, neviem, čo na to povedať. Požiadal som o stavebné povolenie, všetko bolo schválené. Čo mám robiť? Sám čakám, čo bude,“ povedal Peter Ľubocký, pôvodne Svidníčan žijúci v Bratislave.
„Prišiel som, že mám takýto zámer. Dal som vypracovať projekty, bolo to prediskutované na stavebnom úrade. Nestaval som bez povolenia, alebo že by som si vymyslel niečo iné, napríklad požičovňu paddleboardov, ktorú by som chcel zlegalizovať.“
Chaty nestaval na predaj, ale chcel ich prenajímať.
„Som otvorený o tom diskutovať aj s verejnosťou, veď nechcem robiť nič zlé, ale niečo vybudovať,“ uviedol s tým, že bol asi zaradený do rovnakého súdka, akoby staval bytovku pri vode.
Chaty pritom stavia v typickej „domašianskej A-čkovej architektúre“.
Najprv si vraj chcel postaviť malú chatku pre seba, neskôr sa plán zmenil na investičný zámer.
„Pripravoval to architekt, ktorý to nerobil prvý raz. Hovoril, že nemám inú možnosť, len žiadať o vydanie zmeny stavby pred dokončením, lebo už bolo vydané stavebné povolenie. Išiel som oficiálnou cestou, ako mi odporúčal architekt, podľa zákona. Je to smutné,“ dodal s tým, že nevie, čo bude ďalej, no zváži aj podanie žaloby.
Stavebný úrad obce Holčíkovce protestu prokurátora nevyhovel.
Prípad prešiel na Okresný úrad Prešov.
Ten vydal koncom septembra 2023 rozhodnutie, protestu prokurátora vyhovel a rozhodnutie obce zrušil.
Účastníci konania sa môžu do 15 dní odvolať alebo podať rozklad.
Stavbu týchto chát na Eve napadol prokurátor. (zdroj: Korzár/Michal Frank)KRYM (Nová Kelča)
Pri Eve smerom na Stropkov sa nachádza polostrov Krym (áno, volá sa podľa ukrajinského Krymu, anektovaného Ruskom) a rekreačná oblasť Nová Kelča. Obe lokality spadajú pod obec Nová Kelča vo Vranovskom okrese.
Pre pozemky na Domaši, ktoré sú priamo pri vode, platí, že ich vlastní štát a spravuje ich Slovenský vodohospodársky podnik (SVP).
Táto štátna firma niektoré z nich dáva do prenájmu.
Je to aj prípad Krymu.
V roku 2020 obvinili starostovia obcí z okolia Domaše SVP, že sa chystá prenajať pozemky na Kryme netransparentne, bez verejnej obchodnej súťaže.
Vodohospodársky podnik sa chystá prenajať Krym na Domaši. Starostom sa to nepáči Čítajte Komu pripadne Krym
Vodohospodársky podnik namietal, že nemá povinnosť robiť verejnú súťaž a každú žiadosť posudzuje osobitne.
Takto získala od štátneho podniku pozemok do nájmu za jedno euro napríklad aj obec Kvakovce na projekt Národné centrum vodných športov, oddychu a histórie.
Túto obec nespomínali vodohospodári náhodou.
Nebol to totiž prvý spor, v ktorom sa SVP dostal do konfliktu s už spomínaným Radovanom Kapraľom. V tom čase už nebol aktivista, ale starosta domašskej obce Kvakovce (nezávislý).
Kapraľ rok predtým vodohospodárov obvinil z toho, že o prenájme lukratívnych pozemkov pri vode rozhoduje úzka skupina ľudí z komisie SVP, „bez jasných pravidiel, potajme a bez vedomia obcí“.
Vodohospodári a starosta sa sporia o prenájom pozemkov na Domaši Čítajte Vodohospodárom napísal: „Sme svedkami toho, že sa prenajímajú aj tie pozemky, ktoré slúžia na legalizáciu čiernych stavieb, alebo sa obmedzuje prístup verejnosti k vode pre vybrané skupiny ľudí. Nie je možné, aby úzka skupina ľudí v SVP rozhodovala o prenájmoch pozemkov štátu bez toho, aby sa k danému prenájmu mohli vyjadriť aj dotknuté obce.“
SVP za tým videl Kapraľov osobný záujem a konštatoval, že podnik dodržiava zákon.
Pozemok na Kryme napokon vodohospodársky podnik prenajal v júni 2023 prešovskej spoločnosti Vinymont, ale len do konca septembra tohto roka.
Hovorca štátneho podniku Michal Bocák nám potvrdil, že „SVP následne jednoznačne pristúpi k vyhláseniu verejnej súťaže na predmetný pozemok“.
Karavanisti o obci: Peniaze vyberá načierno. Obec o karavanistoch: Sú tam načierno Čítajte NOVÁ KELČA (Nová Kelča)
Mária Telepunová stojí na čele Novej Kelče od roku 2006, keď v kresle vystriedala Jozefa Kunca (nezávislý). Najprv kandidovala za Smer, od roku 2018 je nezávislá.
Okresný súd Vranov nad Topľou ju tento rok odsúdil za subvenčný podvod na 5 rokov nepodmienečne.
Rozsudok nie je právoplatný, starostka trvá na svojej nevine a odvolala sa.
Súd sa týkal rekonštrukcie kotolne.
V tejto kauze bol obžalovaný aj zhotoviteľ stavby, ktorý bol v roku 2018 právoplatne odsúdený. Prijal dohodu o vine a treste a dostal trojročnú podmienku.
Telepunová tvrdí, že po zhotovení diela a vyúčtovaní rekonštrukcie kotolne bola vykonaná finančná kontrola z envirofondu, podľa ktorej nedošlo k žiadnemu porušeniu pravidiel.
„Udržateľnosť projektu bola päť rokov, teda do 2013, ale táto kotolňa funguje do dnešného dňa,“ podotkla.
Obec žiadala peniaze na prerábku, ktorú už raz zaplatila. Starostku odsúdili za podvod Čítajte Neverí nikomu
„Problémy so stavbami máme, tak ako to už býva, ale nie také, ktoré by sa týkali verejnoprospešných stavieb. Sme najmenšie stredisko, nemáme takéto pozemky,“ povedala starostka.
Obec komunikuje s vodohospodármi „za účelom uzatvorenia nájomných zmlúv na pozemky, na ktoré máme už rozpracované štúdie, a tieto budú predmetom uchádzania sa o rôzne eurofondy s cieľom vybudovať a rozvíjať cestovný ruch“.
Zdôraznila, že obec garantuje, že tieto pozemky budú výlučne v jej správe: „Dnes žijeme v takej dobe, že už nemôžete nikomu veriť. Mám na mysli rôznych developerov.“
Bytovka, predaje, protesty
V minulosti chcela obec odkúpiť bytovku, ktorú postavil súkromný investor. K tomu napokon nedošlo, vlastník v nej prenajíma byty. V čase podpísania kúpnej zmluvy sa vraj objavil falošný inzerát, že dané byty sú na predaj.
Keď bola žiadosť obce o dotáciu zo Štátneho fondu rozvoja bývania Ministerstva dopravy a výstavby SR neúspešná, inzerát zmizol.
Obec dostala pokutu vo výške takmer 33-tisíc eur za porušenie zákona o verejnom obstarávaní pri predaji pozemku na túto bytovku.
Nová Kelča sa dostala na pretras aj pre nadužívanie priameho predaja pozemkov v prípadoch „hodných osobitného zreteľa“. Dostala niekoľko protestov prokurátora.
„Ako každá obec, aj my sme dostali upozornenia a protesty prokurátora. Dôvodom boli podnety na preskúmanie zákonností,“ uviedla starostka.
„Z tohto sme sa poučili a zároveň aj ďakujeme za usmernenie a v niektorých prípadoch aj za vysvetlenie,“ podotkla Telepunová a zdôraznila, že ihneď sprísnili aj posudzovanie žiadostí na tzv. dokupovanie pozemkov.
Domaša - Nová Kelča: Starostka Mária Telepunová. (zdroj: Michal Frank)Občan a starostka na nože
Väčšina podaní na obec pochádza od obyvateľa Novej Kelče Stanislava Pribiša.
„K pánovi Pribišovi sa už vyjadrovať nebudem,“ podotkla Telepunová.
Podobne to bolo aj na druhej strane.
Pribiš uviedol, že vystupuje vo viacerých trestných a správnych konaniach, ale aj v súdnych prípadoch, pričom ako súkromná osoba poukazuje na nakladanie s verejnými financiami. Preto sa mu k nim neprináleží vyjadrovať.
Tieto konania sú v rôznych štádiách.
U koho spal Žilinka
Telepunová sa nedávno zviditeľnila podporou ľudí, ktorí prišli pred prešovský hotel Enchanté upozorniť generálneho prokurátora Maroša Žilinku, u koho sa to ubytoval.
Išlo o Štefana Čopana, pričom pred hotelom protestoval jeho svokor s manželkou (tvrdili, že podnikateľ ich chce obrať o dom) a návrhárka Louisa Dvorak (má s ním dlhoročný spor).
Čopanova firma získala obecné pozemky na Domaši za poldruha milióna eur, za ktoré nezaplatila. Bolo vznesené obvinenie, stíhanie stopla Generálna prokuratúra.
Ako potvrdila starostka, na pozemkoch je dnes plomba, pretože sa vedie súdne konanie.
Čopan na spomínaný protest nereagoval, Žilinka tvrdil, že ubytovanie v tomto hoteli nezabezpečoval a Čopana nepozná.
V minulosti bol Žilinka viackrát klientom hotela, bol v ňom na dovolenkovom pobyte a v Enchanté oslávil životné jubileum.
Starosta Vrabeľ o oblasti Valkov: Sme dvojkou na Domaši Čítajte VALKOV A TÍŠAVA (Bžany)
Medzi najznámejšie oblasti Domaše patrí Valkov a susedná Tíšava. Spadajú pod obec Bžany v Stropkovskom okrese. Starostom je Ladislav Vrabeľ (nezávislý).
Nepatrí medzi starousadlíkov z dediny, je zo Stropkova a prevádzkoval známe pohostinstvo Rumpeľ na Valkove. Prevzal ho po ňom syn Miloš, ktorý je nezávislým obecným poslancom.
Vrabeľ nahradil v roku 2018 nezávislú Máriu Kasičovú. Starostkou bola len jedno volebné obdobie a v ďalších voľbách nekandidovala.
S jej pôsobením sa spájajú podozrivo výhodné predaje pozemkov.
Kauzy exstarostky
Lukratívne obecné pozemky na Valkove kúpila exstarostka pre seba a svojich blízkych za 5 eur za meter štvorcový. Komerčná cena bola pritom štvornásobná.
Išlo o tri parcely o výmere 471 metrov štvorcových, ktoré kúpila spolu s manželom.
Jej syn dokúpil ďalších vyše tristo metrov štvorcových a druhý syn s manželkou kúpili pozemok s rozlohou 1 158 metrov štvorcových na výstavbu rekreačnej chaty.
Ďalšie pozemky kúpili dvaja miestni poslanci.
Zastupiteľstvo predaje schválilo ako prípady hodné osobitného zreteľa.
Starostka sa tým ani netajila.
„Je to pravda, že som pozemky kúpila. Tu sa dlho diala veľká krivda. Pozemky sa predávali cudzím ľuďom za 3,33 eura. Pozemky som kupovala ako fyzická osoba. Zákon považujem za nesprávny a diskriminačný a myslím, že som ho neporušila,“ povedala v roku 2018 pre Nový čas.
Iný názor mala polícia, ktorá začala trestné stíhanie pre zneužitie právomoci verejného činiteľa.
„V súčasnosti v danej veci stále prebieha vyšetrovanie,“ potvrdila nám hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove Jana Ligdayová.
Krajským vyšetrovateľom sú vykonávané potrebné úkony, „aby mohlo byť v prípade meritórne rozhodnuté“.
Nový starosta Vrabeľ vyhral voľby vďaka hlasom chatárov, ktorí sa v Bžanoch zapísali na trvalý pobyt. Inšpiroval sa v Kvakovciach.
Protikandidát Kamil Fečko (Smer) podal sťažnosť na Ústavný súd SR, ten ju zamietol. Rovnako ako v prípade Kvakoviec.
Kauzu predaja pozemkov na brehu Domaše už rieši polícia Čítajte Lávka až do vody
Aj Valkov má stavbu, ktorá sa stala predmetom viacerých otázok. Ide o širokú drevenú lávku. Ponad ňu ide úzke nové mólo.
Lávka vedie od brehu k pozemku k chate Radovana Gonosa.
Postavená je na pozemkoch v správe SVP, ktoré si prenajal, a má byť verejne prístupná. Viacerým sa však javí skôr tak, že ide o súkromný prístup až do vody. Okolo nej sú vysadené dreviny.
„Je to prístupné pre verejnosť,“ oponoval Gonos.
Pri móle podľa jeho slov môžu kotviť člny. Ak niekto chce vyjsť von k hlavnej ceste, môže prejsť okolo ich chaty. K Rumpľu sa nedostane, lebo je tam bažina a v nej bobry.
Práve výskyt tohto chráneného živočícha na tomto mieste bol problém, ktorý v súvislosti so stavbou riešila inšpekcia životného prostredia.
Podľa Gonosa sa bobry podarilo ochrániť, vodohospodári tiež tvrdia, že nedošlo k zničeniu biotopu bobra vodného.
Aký význam malo prenajať si celý tento pozemok a postaviť mólo?
„Chcem mať poriadok pred chatou,“ reagoval Gonos. „Neznášam neporiadok a niečo, čo je neestetické. Som architekt a chcem mať okolo chaty na úrovni celé okolie. Preto som to zrevitalizoval.“
Stavbu sprevádzali ťažkosti.
Vodohospodársky podnik ešte v roku 2015, v počiatkoch výstavby drevenej lávky na betónových pilieroch, posudzoval túto stavbu ako nepovolenú a nesúhlasil s ňou.
Napokon vodohospodári svoj postoj prehodnotili a na základe žiadosti vlastníka stavby o prenájom pozemku objekt dodatočne legalizovali. Dali si podmienku, že bude verejne prístupný.
Hovorca SVP Bocák konštatoval, že Gonos požiadal minulý rok o predĺženie nájomných zmlúv, vrátane pozemku pod drevenou lávkou.
„Lávka, ktorá zabezpečovala prístup k vode, je čiastočne pod úrovňou maximálnej prevádzkovej hladiny, avšak nezasahuje do plavebnej dráhy. Z hľadiska vodohospodárskej prevádzky tento stav vyhovuje,“ konštatoval Bocák.
Problémom však bolo, že „žiadateľ bez súhlasu správcu vodnej nádrže upravil a drevenou terasou pokryl aj ďalšiu značnú časť pobrežného pozemku“.
Preto vodohospodári znovu vyzvali Gonosa, aby predložil novú žiadosť o prenájom skutočne užívaných pozemkov a návrh geometrického plánu.
V súčasnosti prebieha schvaľovací proces uzatvorenia novej nájomnej zmluvy v rámci envirorezortu.
„V návrhu nájomnej zmluvy je rozšírený záber o zelenú plochu, nízky oporný múrik a takisto vjazd do vody pre plavidlá a verejnosť,“ upresnil hovorca SVP.
Lávka s mólom na Valkove. (zdroj: Korzár/Michal Frank)Domáci sa domnievajú, že úrady otáľali s rozhodnutiami, lebo čakali, ako dopadnú predčasné parlamentné voľby.
Gonosa spájajú s hlasáckym politikom Richardom Rašim.
Korzár v roku 2013 odhalil, že v čase, keď bol Raši (vtedy Smer) primátorom Košíc, získal Gonosov ateliér DGA mestské zákazky súvisiace s prípravou na Európske hlavné mesto kultúry. Architekt predtým projektoval Rašimiu dom v košickej Barci.
Gonos tieto prepojenia odmieta.
„Politicky sa vôbec neangažujem. Ani náhodou,“ zdôraznil.
Rašiho dom aj parky EHMK projektoval ten istý architekt Čítajte Stopa Lexovcov
Neďaleko móla architekta Gonosa, pri ceste z Valkova na Tíšavu, sa nachádza bývalý zväzácky hotel s pohnutým osudom.
Hotel Socialistického zväzu mládeže (SZM), známy aj pod menom Pláž či Lile, roky chátral.
Novým vlastníkom sa v roku 2017 stala DVD Group Investment, firma Kapraľovcov, rodičov starostu Kvakoviec.
Za 233 333,33 eura ho kúpila od Prešovskej univerzity, ktorá sa ho neúspešne snažila predať dlhší čas.
Objekt chcú opraviť a pristavať apartmány na celoročné bývanie.
Apartmánové byty a bazény. Tak chcú zmeniť socialistické stavby na Domaši Čítajte Devastácia kedysi chýrneho hotela sa začala v deväťdesiatych rokoch.
Majetok SZM prešiel pod správu Fondu detí a mládeže.
Traduje sa, že ho vraj vlastnil Ivan Lexa, vtedajší šéf tajnej služby z Mečiarovej éry (preto skratka „Le“ v názve Lile).
V skutočnosti mal do januára 2001 podiel na dlhodobom prenájme jeho brat Vladimír Lexa mladší. Prenájmu sa neskôr vzdal.
Už zdevastovaný objekt od Fondu detí a mládeže kúpila pred dvadsiatimi rokmi Prešovská univerzita.
Chcela mať z neho kongresovo-vzdelávacie a rekreačné centrum, čo sa nepodarilo.
V roku 2008 sprevádzkovala jeho malú časť na svoje účelové zariadenie - Celouniverzitné edukačné a výcvikové stredisko.
V nasledujúcom roku sa v ňom rekreovalo necelých dvesto zamestnancov univerzity.
V roku 2011 pribudlo eko-biologické laboratórium.
Prevádzka strediska bola príliš nákladná a na opravu nehnuteľnosti univerzita peniaze nemala.
Keď sme spomínali Lexovcov, spomeňme ešte jedno meno z tejto éry.
V čase tretej Mečiarovej vlády bol vplyvným mužom HZDS Stropkovčan Pavol Kačic.
Bol členom prezídia Fondu národného majetku, predtým štátnym tajomníkom, neskôr poslancom.
Dodnes je vlastníkom hotela Šport na Valkove.
Univerzita už sprevádzkovala bývalý hotel na Valkove Čítajte Teslu má správca kempu z Tíšavy
Kedysi vychýreným komplexom na Valkove bol turistický hotel Tesla Stropkov.
Chátral dlhšiu dobu, pred vyše desiatimi rokmi definitívne doslúžil. Zdevastovaný objekt kúpil Pavol Pelák, ktorý prevádzkuje vyhľadávaný autokemping na Tíšave.
Zvažoval viacero možností, vrátane domova sociálnych služieb, čo sa ukázalo ako nereálne.
Reálnejšie je prerobiť areál na apartmánové byty. Pomohla by mu výstavba bazéna.
Obnova objektu pokračuje pozvoľna, nedávno tam natiahli vodovod. Predstaviť si vie aj predaj komplexu, prípadne jeho časti.
DOBRÁ (Kvakovce)
Rekreačná oblasť Dobrá spadá pod obec Kvakovce vo Vranovskom okrese.
Dnes ju možno považovať za neoficiálne hlavné mesto Domaše. V minulosti to tak nebolo.
Chatári na Dobrej boli roky nespokojní so správou ich oblasti, ktorá je pomerne vzdialená od „materskej“ obce.
Poslanec za SDKÚ Ján Pataky v roku 2006 v Národnej rade presadzoval odčlenenie sa Dobrej nad Ondavou (tak znel historický názov obce pred výstavbou vodnej nádrže) od Kvakoviec.
Napokon k odtrhnutiu nedošlo.
Najakčnejší starosta
Starostom Kvakoviec je už spomínaný Radovan Kapraľ (nezávislý).
„Je naším ťahúňom,“ uviedla hlava jednej z obcí v okolí vodnej nádrže.
Kapraľove meno sa spája s viacerými aktivitami na Domaši. Či už ide o návrat lode Bohemia na vody priehrady, likvidáciu čiernych stavieb alebo pripravovaný projekt plávajúcej promenády.
Stredisko dostalo počas jeho pôsobenia už na prvý pohľad nový vzhľad.
„Starosta ide tvrdo po čiernotách, u nás by si nikto nedovolil niečo nelegálne postaviť,“ povedal nám jeden z chatárov z Dobrej.
Nebol sám, s podobnými postojmi sme sa stretli viackrát. Kapraľ je medzi domácimi obľúbený.
Má však aj kritikov.
Starostovia z Domaše: Zľava Ladislav Vrabeľ (Bžany), Mária Telepunová (Nová Kelča), Radovan Kapraľ (Kvakovce) a Jaroslav Makatúra (Malá Domaša, tiež podpredseda PSK). (zdroj: Korzár/Michal Frank)Chatári ho podržali
Jeho starostovskú kariéru naštartovala nespokojnosť chatárov a vlastníkov pozemkov s pôsobením bývalých starostov.
Začiatkom roka 2005 rozbehli petíciu za zabránenie úpadku a likvidácie rekreačnej oblasti Dobrá. Podpísalo ju 562 chatárov, rekreantov a vlastníkov nehnuteľností, ako aj 195 pôvodných obyvateľov obce Dobrá nad Ondavou. Na čele petičného výboru stál Ján Onderišin.
Poukazoval napríklad na to, že vtedajšie zastupiteľstvo tesne pred voľbami 2002 odsúhlasilo priamy predaj pozemku pláže v kempe po 200 Sk (v prepočte konverzným kurzom 6,64 eura) za meter štvorcový.
Následne sa vyše poldruhahektárový pozemok predával po 900 Sk (približne 30 eur) za štvorcový meter.
Medzi aktivistami bol aj Kapraľ, ktorý vstúpil priamo do komunálnej politiky v Kvakovciach.
Predtým sa angažoval v prešovskom miestnom zväze SDKÚ, bol členom predsedníctva.
Na trvalý pobyt v Kvakovciach sa prihlásil v roku 2004, stal sa poslancom a zástupcom starostu, neskôr hlavným kontrolórom.
Po turbulentných rokoch a dvoch neúspešných pokusoch Kapraľa v novembri 2014 zvolili za starostu. Zabrali chatári, ktorí sa v obci prihlásili na trvalý pobyt. Bolo ich 119.
Starosta Ján Tutko (nezávislý) dostal 128 hlasov, Kapraľ (formálne kandidoval za Koalíciu občanov Slovenska) 176. Tutko voľby napadol na Ústavnom súde, ale neuspel.
Kapraľ je starostom dodnes.
V roku 2018 išiel ako nezávislý, nemal protikandidáta, o štyri roky Kapraľ obhájil mandát s výrazným náskokom (302:52) pred Matúšom Ondovčákom (Hlas).
A ako toto všetko súvisí s výstavbou na Dobrej? Výrazne.
Starostu obce Kvakovce potvrdil vo funkcii Ústavný súd Čítajte Exstarosta predal chatu manželke
Kapraľ po víťazstve nad Tutkom zverejnil doklad o tom, že vtedajší starosta podpísal predaj obecnej murovanej chaty svojej manželke za dnešných 3 800 eur. Takýchto predajov podľa jeho slov našiel viac.
Tutko sa k tomu nevyjadril, pre Plus 1 deň neskôr povedal, že nič nezákonné vyšetrovatelia nezistili.
„Moja manželka zaplatila dokonca vyššiu sumu, aká bola v znaleckom posudku,“ tvrdil.
Ako sme si overili na polícii, v súčasnosti NAKA, ktorá to preverovala, neeviduje takýto prípad.
S podporou premiéra Pellegriniho
Kapraľ sa s podporou všetkých starostov okolitých obcí pustil do boja proti čiernym stavbám.
Tlak samospráv zabral, ich iniciatívu si osvojila Pellegriniho vláda.
„Nenecháme to na pleciach samosprávy. Musíme urobiť toto veľké gesto, aby sme odradili ďalších, ktorí si myslia, že si môžu hocikde stavať hocičo, čo chcú,“ vyjadril sa vtedajší premiér.
Nekonečný príbeh sa končí. Zbúrali už aj socialistickú drogériu na Domaši Čítajte Za Pellegriniho éry odklepla vláda aj dotáciu 631-tisíc eur na kúpu výletnej lode pre Domašu, ktorá kotví na Dobrej.
Avizované prístavy v iných rekreačných oblastiach sú však zatiaľ len na papieri.
Slová, že starosta na Dobrej striktne dodržiava zákon a „nepripustí žiadnu čiernotu“, sa Kapraľ snažil naplniť v praxi. Ale narazil.
V roku 2015 sa dostal do sporu s vranovskou podnikateľkou Evou Lompartovou.
„Chcela stavať chatu v zátoke na Dobrej, ktorú nazvala sklad športového náradia, bez povolenia a v rozpore s územným plánom,“ povedal Kapraľ a dodal, že stavebníčka na úradoch všetky spory s obcou vždy prehrala.
Podľa starostu stavala chatu nelegálne na verejnej pláži, na mieste bývalého volejbalového ihriska, a obec jej chcela udeliť maximálnu pokutu vo výške 165-tisíc.
Lompartová sa bránila, že len upravovala pozemok.
Kapraľ vtedy zverejnil niekoľko videí, ktoré mali dokazovať opak.
„O žiadnu stavbu nešlo, nejde a nepôjde,“ vravela Lompartová, ktorá sa s Kapraľom stretla na súde. Avšak nie kvôli stavbe na pláži.
Dôvodom bol incident počas Miss Domaša 2015.
Skutok sa mal odohrať zhruba tak, že Lompartová zaparkovala na zákaze parkovania a blokovala jazdný pruh. Dostala sa do potýčky s Kapraľom.
Ten ju podľa súdu strkal a udrel lakťom do hlavy.
Kapraľ to poprel, poukázal na to, že to videlo veľa svedkov a on sám volal policajnú hliadku.
Napadnutý bol vraj on, a to podnikateľkou a jej bratrancom.
Okresný súd Vranov nad Topľou sa priklonil k Lompartovej verzii a Kapraľa odsúdil za prečin výtržníctva. Dostal pokutu 300 eur.
Kapraľ sa odvolal, takže rozsudok nie je právoplatný.
Pokiaľ by ho odvolací súd potvrdil, automaticky mu zanikne mandát starostu.
Kapraľ celú kauzu označil ako „kočneriádu“, Lompartová sa k súdu vyjadrovať nechce.
Chaotická výstavba
Vodná nádrž Veľká Domaša patrí medzi najvychytenejšie slovenské destinácie.
Priehrada bola dokončená v roku 1967 a postupne okolo nej pribúdali rôzne nehnuteľnosti.
Príbeh Domaše je aj príbehom bezhlavej zástavby jej okolia, trestných konaní voči predstaviteľom samospráv, porušovania pravidiel či nekoncepčného prístupu k cestovnému ruchu.
Z brehov Domaše boli odstránené tri stovky čiernych stavieb, chaotická výstavba pri vodnej nádrži však pokračuje.
Projekt je financovaný z prostriedkov Akadémie investigatívnej žurnalistiky.
(zdroj: AIŽ)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
