PREŠOV. Nevyzeralo to dobre. Pred viac než dekádou sa zdalo, že prešovská hudobná scéna, ktorá sa od konca deväťdesiatych rokov začala na Slovensku masívne presadzovať, ide do útlmu. Staré kapely si išli svoje, nových vznikalo málo.
Prichádzal útlm a prezývka „slovenský Seattle“, ktorá medzičasom Prešovu definitívne prischla, sa stávala iba floskulou.

Koniec Papyllonu
Jednou z mála výrazných kapiel tejto generácie, do ktorej mnohí vkladali veľké nádeje, bol Papyllon.
Prešiel si rôznymi turbulenciami. Od vypredaných klubov v začiatkoch cez hluchšie obdobie po úspešný návrat s debutovým albumom v roku 2017.
Single Papyllonu sa uchytili, rotovali aj v rozhlasovom éteri, ale masový celoslovenský úspech z toho nebol.
Podľa hudobného publicistu Rada Meššu patrila táto skupina k tomu najkvalitnejšiemu na Slovensku, robila netradičnú a zaujímavú muziku, ale limitovalo ich, že robili piesne v angličtine.
Otázka, či by Papyllon dokázal na hudobnej scéne namútiť viac vody, je už pasé. Tento rok ohlásila skupina svoj rozpad.
Nastal po konci Papyllonu súmrak „slovenského Seattlu“? Ostalo niečo z jeho generácie? Alebo je to naopak a začína svitať na lepšie časy?

Fúzy Múzy sú minulosťou, Ôk budúcnosťou
„Už roky som posledná generácia prešovských muzikantov,“ smeje sa Juraj Staviarsky, líder skupiny Ôk.
Predtým viedol Fúzy Múzy, ktoré v roku 2013 uspeli na Radio_Head Awards, vydali kritikmi oceňovaný inštrumentálny album, zahrali si na Szigete a ...
„Fúzy Múzy sa rozpadli. Odišiel som a celé sa to skončilo. Možno o desať rokov príde nejaký comeback, ako sa to teraz robí,“ hovorí Staviarsky, ktorý robí s Ôk niečo úplne iné.
A dáta na streamovacích platformách svedčia o tom, že popularita Ôk rastie.
Mladých kapiel v Prešove podľa Staviarskeho pribúda, plno projektov vzniklo aj počas korony.

Z jeho generácie vzišla aj skupina Vojdi. Ešte v roku 2015 ju dali dokopy prešovskí stredoškoláci. Mimoriadne zruční a hluční inštrumentalisti vydali tento rok album Kompost, kladne hodnotený v rámci alternatívnej scény.
Bubeník Samuel Bilý hovorí, že sa hlásia k svojim prešovským koreňom, formovali ich Ali Ibn Rachid, Chiki liki tu-a a kluby Christiania a Wave, ale už roky žijú mimo.
Arythmia - skutočne čerstvá krv
Echt prešovskou čerstvou krvou je Arythmia.
„Odmalička som spievala. Chodím na základnú umeleckú školu už piaty rok a práve tam som sa dostala ku kapele. Dlhšie som o niečom takom uvažovala, ale nikoho som nepoznala. Tam sme sa dali dokopy,“ hovorí speváčka Aneta Miženková.
Niektorí poslucháči ju prirovnávajú k mladej Katke Knechtovej. Neprekáža jej to.
„Môže byť. Slovenských umelcov vo všeobecnosti príliš nepočúvam, ale ju poznám, má pekný hlas a mám ju rada,“ hovorí frontwoman Arythmie, ktorá spieva po anglicky.
„Máme jednu slovenskú pieseň, ale o miešaní sme neuvažovali. Vyhovuje nám angličtina, je to univerzálny jazyk, skoro každý jej už rozumie a vieme ňou zabrať širšie spektrum ľudí,“ vravia členovia kapely, ktorá nie je žánrovo vyhranená.
Okrem speváčky Anety Miženkovej ju tvoria gitarista Šimon Maňkoš, basgitarista Šimon Onofrej, bubeník Peter Kušnír a spevák Dominik Germuška.

S Dominikom sa Aneta spoznala na „open mic“, teda otvorený mikrofón, čo je akcia, ktorú už roky organizuje Edo Klena pre hudobníkov, čo si chcú len tak zahrať pred publikom.
Klena ako bard prešovskej scény si zahral na pódiu Višňový klub na Dobrom festivale práve po boku Ôk, Vojdi, Arythmie, ale aj Chrissa Ellysa, Ions či Dušana Vlka.
Klenu síce medzi mladú krv rátať nemôžeme, ale napríklad jeho dcéra má projekt TPP, ktorý bol na tohtoročnej Pohode. Tesne pred koncertom však trenčiansky festival ukončila búrka.

Súťaže skončili, pribudol festival
Open mic objavil viacerých interpretov, rovnako ako predtým Rocková liga a Liverpool. Tieto prehliadky v minulosti vytvorili podhubie hudobnej scény.
V deväťdesiatych a nultých rokoch sa na Slovensku presadila vlna okolo kapiel ako IMT Smile a Peha na jednej strane a Chiki liki tu-a na druhej.
Neskôr sa začalo dariť „liverpoolskej“ generácii interpretov, čo znásobil prvý ročník SuperStar s nadštandardným prešovským zastúpením, vrátane víťazky Katky Koščovej.
Zánik súťaží akoby predznamenal útlm celej scény v meste. Objavili sa však nové možnosti. Nielen viacero funkčných klubov, ale aj veľké festivaly.
K spomenutému Dobrému festivalu, ktorý organizuje Miro Tásler, pribudol Helfest. Stojí za ním Martin Mihalčín z kapely Heľenine oči. Na slovenskej scéne patrí táto kapela medzi najúspešnejšie, jej korene siahajú až na koniec 90. rokov.
Na tohoročnom Helfeste (31. 8.) dostala priestor napríklad niekdajšia lokálna legenda Asfalt či celoslovensky známa Nuda.

Prešovčania na Pohode
Lakmusovým papierikom je tiež festival Pohoda. V minulosti na ňom hrali viaceré prešovské mená.
Od Hrdze, ktorá je dodnes áčkovým menom a jej hit Štefan má na YouTube vyše 40 miliónov zhliadnutí, cez Vojdi, Fúzy Múzy, Binary, v úvode spomínaný Papyllon, Dávida Kollára, vrátane jeho hviezdneho medzinárodného projektu KoMaRa, až po Chiki liki tu-a, ktorí tam boli pečení-varení.

V posledných rokoch prešovských muzikantov na Pohode pribúda.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári