SVIDNÍK. Karpatsko-duklianska operácia, ktorá pôvodne mala trvať päť dní, prebiehala od 8. septembra do 28. októbra 1944.
Jej zámerom bolo rozbitie protistojacich síl nemeckej skupiny armád „Severná Ukrajina" v predhorí Karpát a rýchly prechod Červenej armády karpatskými hrebeňmi na Slovensko s cieľom poskytnúť pomoc Slovenskému národnému povstaniu.
Operácia je označovaná za jeden z najťažších bojových stretov východného frontu v horskom teréne v priebehu celej druhej svetovej vojny na území Slovenska.
Pamätný deň
Tieto udalosti si pripomíname 6. októbra ako Deň hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie. Ide o pamätný deň, ktorý tento rok pripadá na nedeľu.
Stanovený je od roku 2016, pričom o zmene názvu rozhodol slovenský parlament 24. novembra 2015.
Predtým niesol názov Deň obetí Dukly a do roku 1993 bol známy ako Deň Československej ľudovej armády.
Práve 6. október v roku 1944 bol významným míľnikom operácie, keď sa 1. československému armádnemu zboru pod velením generála Ludvíka Svobodu podarilo prekročiť po ťažkých bojoch cez Dukliansky priesmyk československé hranice.
Moment prekvapenia
Podmienkou pre splnenie mimoriadne ťažkej operácie bol moment prekvapenia a vysoké tempo útoku.
„Rýchly prielom opevneného karpatského masívu mal byť uľahčený ústretovým úderom dvoch slovenských divízií Východoslovenskej armády smerujúcim do tyla nemeckých vojsk. Zároveň aktívnou činnosťou partizánov, ktorá mala značne obmedziť presun nepriateľských síl a prostriedkov k pásmu prielomu. K splneniu týchto predpokladov úspešného priebehu operácie však nedošlo," povedal historik a odborník na 2. svetovú vojnu docent Jozef Bystrický z Vojenského historického ústavu (VHÚ).
Obe slovenské divízie patriace do zostavy Východoslovenskej armády generála Augustína Malára boli ešte pred začiatkom útočnej operácie Nemcami odzbrojené.
Sily nepriateľa v pásme útoku sovietskych a československých vojsk rýchlo narastali v dôsledku presunu viacerých zväzkov a útvarov z iných úsekov frontu a zo Slovenska.
„Už v dňoch od 8. až 13. septembra 1944 sa zo Slovenska presunulo do priestoru 38. armády 12.500 nemeckých vojakov, čo sa bezprostredne prejavilo stabilizovaním východnej časti povstaleckého frontu. Útok vojsk 38. armády 1. ukrajinského frontu a 1. gardovej 4. ukrajinského frontu sa postupne menil na zdĺhavé a vyčerpávajúce boje o ovládnutie priečnych horských hrebeňov a priesmykov," priblížil Bystrický.
Prvá oslobodená obec
Hranice Slovenska dosiahli ako prvé 20. septembra 1944 zväzky pravého krídla 1. gardovej armády a na druhý deň jednotky 128. gardovej streleckej divízie oslobodili prvú slovenskú obec Kalinov.
V pásme 38. armády, po ťažkých bojoch príslušníkov 1. československého armádneho zboru na území Poľska pri Machnówke, v priestoroch kóty 534, mesta Dukla a Hyrowej hory, prešli 6. októbra 1944 cez Dukliansky priesmyk definitívne na územie Slovenska.
„O 6.30 h vyrazili prieskumné hliadky 1. brigády smerom k československým hraniciam, o 8.00 h dosiahli už prvú obec ležiacu na československom území - Vyšný Komárnik. Prieskumná hliadka práporu štábneho kapitána Josefa Knopa, ktorá ako prvá dosiahla československé hranice, priamo na ceste pri Duklianskom priesmyku vztýčila československú štátnu vlajku. V prvej dedine, Vyšnom Komárniku, vztýčil vlajku osvetový dôstojník práporu rotmajster Ivanič Michal a vojak Havran a jej ochranu prevzal miestny obyvateľ Štefan Handoga," povedal historik s odvolaním sa na vojnový denník 1. československého armádneho zboru.
Veľké obete
Ťažké frontové boje, ktoré trvali do konca októbra, odčerpávali značné sily a prostriedky nepriateľa, ktoré nemohol účinne nasadiť nielen na iných úsekoch sovietsko-nemeckého frontu, ale ani proti povstalcom nachádzajúcim sa na území stredného Slovenska.
Operácia si vyžiadala veľké obete na obidvoch stranách.
V celej Východokarpatskej operácii (Karpatsko-duklianskej aj Karpatsko-užhorodskej) stratili vojská Červenej armády 21 000 vojakov a 8 000 utrpelo zranenia.
Aj jednotky 1. československého armádneho zboru priniesli značné obete, keď zahynulo alebo sa stalo nezvestnými celkom 1630 vojakov a viac ako 4000 ich bolo zranených.
O rozsahu bojov na Dukle svedčí aj skutočnosť, že nacistické Nemecko tu nasadilo vyše 100 000 vojakov, pričom z nich padlo, respektíve bolo zranených 52 000.
Nemci stratili na Dukle 183 tankov a samohybných diel, 73 obrnených transportérov, 683 áut, 483 diel a množstvo ďalších zbraní a techniky.
Participovali aj Slováci
Môžeme byť právom hrdí na to, že na tejto historickej udalosti dôstojne participovali aj Slováci.
„Veď na začiatku Karpatsko-duklianskej operácie sa v rámci zboru hlásilo k slovenskej národnosti 3326 osôb. Tento počet vzrástol v priebehu jedného mesiaca na 4601 vojakov. Navyše, Slováci tvorili väčšinu personálu elitnej jednotky zboru - 2. československej samostatnej paradesantnej brigády, ktorá bola po bojoch v Karpatoch, ešte počas operácie, letecky presunutá na povstalecké územie a významným spôsobom sa podieľala na bojoch povstaleckej 1. československej armády na Slovensku," dodal Bystrický.
Začnú oslavy bojov o Dukliansky priesmyk, prídu poprední politici Čítajte Oslavy
Tohtoročné 80. výročie Karpatsko-duklianskej operácie si Ministerstvo obrany SR pripomenie v nedeľu 6. októbra pri Pamätníku československého armádneho zboru na Dukle a v meste Svidník.
Súčasťou osláv bude okrem spomienkových podujatí, statických a dynamických ukážok ozbrojených síl a vojenskej polície aj kultúrno-spoločenský a sprievodný program.
Oslavy 80. výročia Karpatsko-duklianskej operácie budú sprevádzať dopravné obmedzenia Čítajte
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
