40 rokov boli všetkým vymývané mozgy, ako nás prišla sovietska armáda oslobodiť.
Realita je taká, že my sme boli pre nich nepriateľský štát, ktorý sa pridal na stranu fašistického Nemecka. Oni nás neprišli oslobodiť, ale poraziť, dobyť a obsadiť.
Blahoslavená Anka Kolesárová by vedela porozprávať o tom oslobodzovaní, teda ak by ho prežila.
Každý štát si dejiny upravuje pre svoje potreby - také russko nepozná 2. svetovú vojnu, oní majú veľkú vlasteneckú vojnu, ktorá začala 22. 6. 1941 útokom Nemecka.
To čo sa dialo predtým sa u nás takisto 40 rokov zamlčiavalo, a russkí hrdinovia takisto 40 rokov klamali o tom, čo sa stalo v Katyni.
A pohrobkovia ľudáckych fašistov dnes sedia nielen v parlamente, ale aj vo vláde.
A arizátori si dodnes užívajú nakradnuté majetky - čakám kedy sa historická akademická obec podujme na odvážny projekt - výskum zmeny vlastníckych práv nehnuteľností, ktoré boli pred 2. sv. vojnou vlastnené židmi. Ako a u koho skončili.
Aspoň zopár vybraných domov v historických centrách miest. A k tomu príbeh rodiny, čo tam bývala. Je to dôležité pre nás samých, lebo Slovensko to nie je iba SNP, ktoré si hrdo pripomíname, ale aj 70 000 spoluobčanov, ktorých sme vyviezli a na ktorých majetok slintali ich susedia.
