MALCOV. Je sobota, v miestnej základnej škole v jednej z tried pripravuje úlohy pre deti Michaela Cingeľová. Žiaci z rómskej osady majú prísť o druhej. Vtedy sa začína Kolečko, kde sa učia deti od štyroch do piatich rokov spolu so svojimi staršími súrodencami.
Presne to Kolečko znamená - cyklický proces, ktorým učenie je. Odovzdávanie vedomostí z generácie na ďalšiu. V tomto prípade to platí doslova.
Druhú marcovú sobotu je počasie nezvyčajne teplé, takmer 17 stupňov. Vonku je teplejšie ako v triede. Preto, keď postupne pred druhou prichádzajú žiaci, Michaela sa ich pýta, či sa im chcelo prísť, keďže vonku začína jar.
Trochu sa hanbia, odpovedajú len stroho. Vedeli, že sa na nich prídu pozrieť „z novín“, a aj preto je pre nich sobotné Kolečko o niečo výnimočnejšie.
Prvý kontakt so školou
Erika a Darina bývajú v miestnej osade a vysvetľujú, že deti sa na Kolečko pýtajú celý týždeň. „Sú naše mamičky, ktoré s nami spolupracujú,“ hovorí Michaela o Erike a Darine. Vychystajú deti, pripomenú im, že v sobotu majú ísť do školy.
Erika má 13-ročného syna. Je školák, na Kolečko je už starý. „Keby to tu bolo skôr, určite by chodil. Deti tu spoznajú farby, naučia sa chytiť ceruzu. Majú aspoň nejakú snahu. Ja pripravujem dcéru švagrinej, oblečiem ju, vychystám,“ vysvetľuje Erika.
Kolečko je neformálne, dobrovoľné, vyučovanie prebieha v rodinnom kruhu. Nie je to autoritatívne, možno aj preto tam deti chodia rady. Začínali so šiestimi dvojicami, teraz ich majú 15. Maximálne chodí v sobotu do školy osem dvojíc, viac by sa do malej triedy nezmestilo.
Staršie deti majú deväť až 15 rokov, sú v úlohe „vyučujúceho". Mladší súrodenci majú štyri až päť rokov. Niektoré chodia do škôlky, no pre iné deti je to vôbec prvý kontakt so školským prostredím.
Erika hovorí, že si to aspoň vyskúšajú. „Keď idú prvýkrát do škôlky, plačú. No keď chodia predtým tu, už sa neboja. Sú pripravené.“
V Malcove učia starší súrodenci mladších. (zdroj: Korzár/Lenka Haniková)Ako chytiť ceruzu
Jedno z najmenších detí sedí za lavicou so svojou staršou sestrou a chystá sa chytiť veľkú ceruzu. Nejde mu to, ešte nevie, ako ju uchopiť, nieto s ňou vymaľovať kruh na modro. Sestra mu pomáha, drží ho za ruku a spolu si precvičujú pohyb, ktorým pomaly vymaľujú kruh.
Ďalšia z aktivít slúži na rozvoj jemnej motoriky. Do nádoby s plastovými vrchnákmi Michaela nasype krupicu. Podľa predlohy na papieri robia štetcom deti v krupici daný pohyb. Cvičia si jemnú motoriku, úchop štetca, orientáciu.
Takýchto „stanovíšť“ je šesť. Vždy ich pripravujú podľa toho, koľko dvojíc v sobotu príde. Poslednú sobotu ich mali 12, no to už bolo náročnejšie na pozornosť, keďže aj aktivít bolo 12. Preto Michaela nastaví budík a na každú z nich majú približne štyri minúty.
Deti v osade to nemajú mentálne nastavené tak, že sa budú učiť, nadobudnú vzdelanie a niečo z nich bude. Preto sa ich snaží motivovať aj tak, že im dáva hviezdičky za účasť a odmení tie, ktoré chodia najčastejšie.
Kolečko však nie je len o učení. Chcú tam budovať komunitu. Nedávno mali oslavu. Janík, chlapec z miestnej osady, dovŕšil štyri roky. Obliekol si košeľu, mal aj traky. Oslavoval spolu s ďalšími deťmi, priniesol im čokolády.
V triede organizovali aj karneval. Masky boli jednoduché, aby sa s tým rodičia netrápili. „Deťom sme dali balóny a mali sme pol hodinu postarané o program. Cítili sa bezpečne a nič iné nepotrebovali,“ hovorí Michaela. Na karnevale bolo aj niekoľko detí z majority.
(zdroj: Korzár/Lenka Haniková)Rozhovory v osade
Michaela v osade v Malcove, odkiaľ pochádza, najprv vlani lete zisťovala, ako by mohla deťom pomôcť. Začala neformálnymi rozhovormi. Od rodičov sa pri káve dozvedela, že nevedia, ako majú pracovať so svojimi deťmi. Chcela pomôcť hlavne im, keďže je pedagogička a už štvrtý rok učí na Luníku IX.
V Banskej Bystrici, kde študovala, doučovala rómske deti v nízkoprahovom centre a postupne sa v nej vybudovala motivácia pomáhať im ešte viac. Takto sa rozhodla pre súrodenecké učenie. „Aj mama má otvorené srdce pre Rómov a vždy ma k tomu viedla,“ hovorí. V Kolečku jej pomáha vyrábať pomôcky.
Michaela si dala za cieľ aj samotné prepájanie majority s minoritou. Dôležité pre ňu bolo, aby boli aktívne obidve skupiny, teda aj Rómovia. Aby ukázali, že aj oni chcú zmenu. „Naozaj to takto funguje. Vidia, že sa o nich niekto zaujíma a nemám problém ísť k nim na kávu,“ hovorí Michaela.
Malcov má približne 1 600 obyvateľov, v miestnej osade žije asi 500 Rómov. Ľudia tam bývajú v murovaných domoch aj v drevených chatrčiach.
V mnohých prípadoch sa Michaela stretáva s predsudkami. K svojmu projektu pristupuje citlivo a snaží sa aj ostatným ľuďom v obci ukázať, že aktívne sú obe skupiny.
Keď na začiatku jesene zbierali pomôcky pre vyučovanie, prispelo im množstvo ľudí. Doniesli knihy, skladačky alebo hračky. „To bol pre mňa znak spolupatričnosti,“ hovorí.
Michaela Cingeľová. (zdroj: Korzár/Lenka Haniková)Aby rómske deti napredovali
Michaela nie je v Malcove každú sobotu, má svoj tím, ktorý jej pomáha. Napríklad učiteľka z miestnej materskej škôlky, poslanec, no aj ľudia mimo obce.
Vzdelávanie rómskych žiakov je zároveň projekt, ktorému sa venuje cez Sokratov inštitút, má teda aj svojich mentorov.
Pomáha jej aj Jana Fabianová. Do Malcova chodí v sobotu dvakrát do mesiaca. Je asistentkou v miestnej materskej škôlke. Nedávno sa dokonca začala učiť po rómsky cez kurz ministerstva školstva.
Na Kolečko cestuje z Bardejova, pričom sama má štyri deti. Keď hovorí o svojej motivácii, spomína najmä to, aby aj rómske deti napredovali. „Tešia sa, že tu majú rôzne aktivity, že strávili čas aj so súrodencami. Cítia sa tu bezpečne.“
Nestretla sa s človekom, ktorý by jej povedal, že to nemá zmysel. Pedagogičky, ktoré už pracujú s rómskymi deťmi dlhé roky, sú však z jej skúsenosti trochu skeptickejšie. „Niekedy to berú aj tak, či nemrháme svojím časom.“
Učiteľka: Mnohí mi hovoria, že učiť Rómov nemá zmysel (rozhovor) Čítajte Čo ich motivuje
Keď sme v minulosti hovorili napríklad s pedagogičkou Janou Pierovou, ktorá učí na Základnej škole v Starej Ľubovni – Podsadku, povedala, že ako rómska učiteľka často počúva, že učiť detí z marginalizovaných komunít nemá zmysel a že je škoda aj učiteľov, ktorí na to míňajú energiu.
Michaela hovorí, že ju motivujú aj malé pokroky. Janík, ktorý prišiel v novembri prvýkrát na Kolečko, nepovedal ani slovo. „Ak mi teraz povie dve slová, je to super,“ smeje sa.
Chodí aj Loriánka, ktorá nepočuje. „S ňou sestra krásne pracuje, majú krásny vzťah. Tešia sa z úspechu, ktorý majú.“ Michaelu učia rómske deti vnímať prítomnosť. Ľudia z rómskej komunity nevedia, čo bude zajtra. Zažila to už na Luníku IX.
„Motivuje ma ich radosť, že už od jednej v sobotu čakajú, kedy môžu prísť. Niekedy sú tu už o pol druhej. Učíme sa s nimi umyť si ruky a krémovať si ich. Robia to potom aj v škôlke, lebo to takto robili na Kolečku,“ hovorí.
Pilotný ročník
Michaela si zároveň pri práci s deťmi v Malcove vždy spomenie na kolegyňu, ktorá učí v Košiciach na Luníku IX. „Vychovala si žiaka, ktorý je teraz starostom. Ak sa na jedného z 20 žiakov niečo nalepí, tak je to super. Je umenie učiť a venovať sa rómskym deťom. Musíte nad tým uvažovať kreatívne, aby tomu dieťa porozumelo.“
V dedine sa stretla s rôznymi reakciami, no neberie to osobne. Vie, prečo to robí, nemá v sebe žiaden otáznik. „Ak by to tak bolo, možno by vo mne prevýšili negatívne odozvy.“
S Kolečkom začali vlani v novembri a postupne sa ľudia začínajú pridávať, aj z rómskej osady. Minule jej písali z Bardejova, že ak bude v projekte pokračovať aj na ďalší rok, chceli by sa pridať.
Rodiny ju už začínajú v osade oslovovať samy. „Ty máš to Kolečko, môžeme tam dať svoje deti?“ pýtajú sa. Rodičom však musí hovoriť, že teraz to už možné nie je, až neskôr, napríklad od septembra. Keďže má v súčasnosti 15 dvojíc, chce dokončiť prácu s nimi.
Veľa ľudí sa jej zároveň pýta, či to nechce posúvať ďalej, do iných komunít či do okolia. Po pilotnom ročníku zhodnotí výsledky, no vie, že by chcela pokračovať, minimálne v Malcove.
Učila rómske deti: Stále vzdelávame spôsobom spred štyridsiatich rokov Čítajte
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
