Citujem ťa: Ak nefunguje jedno riesenie, treba skusit ine." Tak uveď nejaké riešenie !! Rád si ho prečítam. Realitou ktorú nik nechce priznať je, že od čias Márie Terézie sa snažíme o začlenenie marginalizovaných komunít do spoločnosti a realitou je, že sa to zjavne nepodarilo. Viď ako dôkaz Luník, osady v Plaveckom Śtvrtku, Letanovskom mlyne (už našťastie zbúraná), Jarovniciach, Žehre, Ostrovanoch, Olejníkove, Pečovskej n. Vsi, v dedinách na Spiši, Rakúsoch, Lomničke, atď, atď, atď. Nešlo to za vlády Márie Terézie, jej syna Jozefa II, nešlo to za komunistov, a nejde to ani teraz. Príklad: tvárime sa že si budujú domy, no realita je, že tie domy im staviame my. Staviame pre nich špecializované stredné školy, ale realitou je že do tých škôl chodia zbytočne, pretože ich tam za tri roky jednoducho nemôžeme naučiť to, čo mali vedieť ako sedem či osem ročné deti a čo sa mali naučiť doma. Áno, kedysi aj slovenské dediny vyzerali ako dnešné osady. Tak mi ale odpovedz na otázku, prečo slovenské dediny sa dnes nelíšia od mesta, sú čisté s domami, vilami, s troma autami pred garážou a prečo osady ostávajú už tristo rokov (napriek ohromnej pomoci) stále len osadami. Ďakujem vopred za odpoveď.