PREŠOV. Jeden z najväčších džezových festivalov na Slovensku, pravidelné koncerty v kultúrnom centre, cyklus klasickej hudby. Kým odborná komisia dotáciu z Fondu na podporu umenia na tieto projekty pridelila, jeho Rada ich rozhodnutie zmenila.
Umožňuje jej to nový zákon, v ktorom majú nezávislé komisie iba poradný hlas a kontrolu nad fondom má väčšina v Rade. Tú majú nominanti ministerstva kultúry vedenej Martinou Šimkovičovou (nominantka SNS) a šéfom služobného úradu Lukášom Machalom.
Prešov v ofsajde
Polovica škrtnutých či znížených dotácií v programe hudobných podujatí sa týka Prešova. Jeho rodákom je ministerstvom dosadený divadelník Matúš Oľha, ktorý je predsedom Rady.
Z Prešova je členka Rady Adriana Tomičová, niekdajšia konateľka spoločnosti Privat Press, ktorá vydávala Prešovský večerník. S týmto denníkom bol spájaný jej manžel Patrik Tomič a Lukáš Machala, obaja doň pravidelne prispievali.
Mama ďalšieho člena Rady, výtvarníka Ondreja Zimku, bola prešovská herecká ikona Milka Zimková. Všetci traja, plus ďalší Šimkovičovej nominanti, škrtli peniaze niektorým projektom.

Provinčný festival?
Zmena sa dotkla aj medzinárodného festivalu Jazz Prešov 2025. „Za 34 rokov existencie neprekročil festival regionálny význam,“ odôvodnila to Rada. Jej predseda Oľha bol pre Denník N ešte príkrejší: „Projekt za 34 rokov nikdy neprekročil lokálny význam.“
Hudobník a spoluorganizátor festivalu Peter Adamkovič to považuje za frázu.
„Zaujíma ma, v čom nie je prekročený rámec regiónu? V umelcoch, alebo v dopade na ľudí? Ak v umelcoch, tak je to hlúposť. Mali sme tu svetové mená. Alebo je to preto, že sem chodia ľudia z regiónu? Odpoveď je áno, toto chceme, aby sem chodili ľudia z regiónu,“ hovorí.

Hviezdy domáce i svetové
Adamkovič poukazuje aj na to, že na jedinom džezovom festivale v Prešovskom kraji sa vystriedalo viacero domácich umelcov, ktorí sa presadili doma i v zahraničí, ako napríklad David Kollar, Jana Bezeková, Matej Benko, Rasťo Uhrík, Mario Gapa Garbera či Peci Uher.
„Dávame aj priestor začínajúcim umelcom alebo kapelám, ktoré sú z okolia a už niečo znamenajú. Festival odrazil kariéru mnohých hudobníkov,“ vraví Adamkovič a zdôrazňuje, že na festivale pravidelne účinkujú svetové mená.
Benny Golson, ktorý hral samého seba v kinohite Terminál (Tom Hanks prišiel za ním do klubu po podpis, keď ho konečne pustili z letiska), Blood, Sweat and Tears, gitarista Mike Stern, bubeník Denis Chambers, trubkári Randy Bracker, Christian Scott, klavirista Peter Martin či kontrabasista Christian McBride.
„To je tak obrovské meno vo svete hudby. Nech si ho vygúglia. A môžem pokračovať. Ralph Towner, Regina Carter, Nik West, Bill Evans... Títo všetci hrali na našom festivale, absolútna svetová špička,“ vraví.
Čo budú robiť po škrtnutí peňazí? „Normálne som myslel, že prišiel čas skončiť a oddýchnuť si. Ale nie,“ vraví Adamkovič s tým, že program festivalu možno stiahnu na jeden deň a ostanú v sále konzervatória, aby boli nižšie náklady za sálu a zvuk.
Na umelcoch šetriť nebudú: „Na kvalite programu sa to neodrazí. Na umelcoch šetriť nebudeme. Ale sme nútení zredukovať festival.“
Na margo postoja predsedu Rady a jej členov Adamkovič dodáva: „S Matúšom (Oľhom pozn. red.) sa poznáme. Zaskočilo ma a mrzí ma, že práve on škrtal Prešov.“

Pitková: Zdôvodnenie rady nemá logiku
Sklamaná je aj Jana Pitková zo združenia PO Art, ktoré prešovské „džezáky“ organizuje.
„Najsmutnejšie na tom je, že nezávislá odborná komisia nám konečne pridelila vyššiu sumu ako po iné roky a Rada, v ktorej sedia dvaja Prešovčania, to celé zamietla,“ vraví a na margo spomínaných členov podotýka: „Škoda, že za 33 rokov si nenašli čas navštíviť náš festival.“
Oficiálnym dôvodom zamietnutia nerozumie: „Ak by si ľudia pozreli, aké iné, oveľa lokálnejšie festivaly boli podporené, tak je to úplne nelogické. Navyše, čo je zlé na regionálnom význame? Ak chceme decentralizovať kultúru, tak je to prínos a nie hendikep.“
Poukazuje na to, že je to jeden z najstarších džezových festivalov, ktorý spolupracuje s Bratislavskými jazzovými dňami, a prvý nezriaďovaný hudobný festival v Prešove, ktorý nepretržite a úspešne funguje.
„V tomto momente už pracujeme na tom, aby sa 34. ročník nielenže konal, ale aby si zachoval svoju kvalitu,“ zdôrazňuje.

Pitková pôsobí ako umelecká vedúca vo folklórnom súbore Šarišan. V minulosti figuroval vo vedení Šarišanu Jozef Karahuta „Cipisek“ ako organizačný vedúci.
Denník SME poukázal na to, že Karahuta ako štatutár združenia Šariš folk art navrhol do Rady STVR stíhaného advokáta Davida Lindtnera. Podľa SME sa Šarišan sa od toho dištancuje a Karahuta už vo vedení občianskeho združenia ani samotného súboru nefiguruje.
Lindtner sa členom rady STVR stal v marci, jeho meno sa skloňuje v súvislosti s tým, že by mohol nahradiť Maroša Žilinku, ktorému parlament schválil doživotnú rentu, v kresle generálneho prokurátora.

Škrt pre PKO
Zriaďovateľom folklórneho súboru Šarišan je mestská príspevková organizácia Park kultúry a oddychu. Rada fondu siahla aj na peniaze pre PKO. Dotáciu na 64. ročník Prešovskej hudobnej jari a 59. ročník Prešovskej hudobnej jesene skrátila o polovicu. Namiesto 12 660 eur navrhnutých komisiou dostane PKO 6 330 eur.
„Nerozumiem, prečo bola znížená,“ vraví riaditeľka PKO Barbora Rusiňáková a zároveň prízvukuje, že je vďačná aj za tieto peniaze, ide doposiaľ o najvyššiu dotáciu pre tieto cykly klasickej hudby.
Rada dôvody tejto zmeny nekonkretizovala.

Christiania: Rada cieľ fondu obrátila naruby
Jej zásah pocítilo aj prešovské kultúrne centrum Christiania, ktoré pravidelne organizuje klubové koncerty.
„My sme presne ten prípad, že odborná komisia dotáciu schválila a Rada ju zrušila,“ krčí ramenami Ján Šmajda zo spoločnosti dos gardenias, ktorá Christianiu prevádzkuje.
„Rada FPU projekt nepodporuje vzhľadom k opakovanej podpore z FPU,“ znie oficiálne odôvodnenie stopnutia peňazí.
Jana Seman z Christianie krúti hlavou: „Fond sa snažil podporovať dlhodobé projekty, ktoré boli zmysluplné a bezproblémové. Teraz tento svoj cieľ obrátila Rada fondu naruby.“
V koncertoch a ďalších podujatiach mieni Christiania pokračovať aj naďalej.

Peniaze pre neznámu agentúru
V rámci programu, ktorý sa týka aj prešovských podujatí, zmenila Rada podporné rozhodnutie ešte v troch ďalších prípadoch. Škrtla peniaze Nadácii Milana Šimečku na projekt Konektiv [fjúžn] Night 2025, spoločnosti LOM na Mikrozvuk 2025 – Načúvanie a žiadateľovi Imaginárium na projekt s pracovným názvom Sensorium: Beyond The Sound 2025.
V piatich prípadoch, naopak, peniaze rozdávala niektorým žiadateľom, ktorí cez odbornú komisiu neprešli. Konkrétne sú to projekty Karol Duchoň 75 (40-tisíc eur), Festival Rodina s úsmevom (30-tisíc), Gothoom festival (20-tisíc). Na 79. Hudobné leto do Trenčianskych Teplíc pôjde 45-tisíc.
Rada tiež dala dotáciu 18-tisíc eur Umeleckej Agentúre Alex na projekt Jazz Pop Festival. Ide o agentúru z Rožňavy. Viacerí ľudia z kultúrnej sféry z tohto mesta tvrdia, že sa s ňou a jej aktivitami doposiaľ nestretli. V decembri 2023 čerpala prostriedky z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín.
Vyjadrenie Rady Fondu na podporu umenia sa nám získať nepodarilo, k dispozícii máme len odôvodnenia jej rozhodnutí z oficiálnej zápisnice.
Ministerstvo kultúry reaguje tlačovou správou na informácie o fonde. Označuje ich za nepresné a zavádzajúce. Verejnosť ubezpečuje, že fond je funkčný a jeho činnosť nie je prerušená.
„Fond na podporu umenia plní svoje zákonné úlohy, výzvy sú zverejňované, odborné komisie zasadali a pokračujú v práci. Pridelenie podpory projektom prebieha v súlade s platnými predpismi a princípmi odborného hodnotenia,“ píše hovorkyňa rezortu Petra Bačinská.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári