PREŠOV. Medzinárodný festival Jazz Prešov nezískal tento rok dotáciu z Fondu na podporu umenia (FPU).
Ako sme informovali ešte v marci, odborná komisia peniaze pre prešovské „džezáky“ schválila. Pridelila mu 18 500 eur. Rada FPU však využila svoju novú kompetenciu a celú dotáciu škrtla.
„Za 34 rokov existencie neprekročil festival regionálny význam,“ odôvodnila svoje rozhodnutie Rada FPU, na čele ktorej stojí Matúš Oľha, rodák z Prešova a jej členkou, ktorá tiež hlasovala za škrtnutie dotácie, je i Prešovčanka Adriana Tomičová.
Namiesto džezákov i ďalších nepodporených projektov pridelila Rada FPU peniaze na projekt Karol Duchoň 75 či na Jazz Pop Festival v Rožňave, ktorý chce zorganizovať neznáma Umelecká Agentúra Alex.

Idú do toho
Organizátori festivalu Jazz Prešov sa rozhodli, že budú pokračovať. Festival pripravia z vlastných zdrojov a za pomoci fanúšikov.
„Rozhodli sme sa usporiadať verejnú zbierku, aby mohol ktokoľvek, kto si myslí, že kultúra patrí do regiónov a Jazz Prešov sa oplatí zorganizovať,“ uviedla na tlačovej besede na radnici Jana Pitková z agentúry PO Art.
Festival organizuje dlhé roky, spolu s jeho dramaturgom Petrom Adamkovičom, ktorý si najprv pomyslel, že to „zabalí“. Napokon chcel pokračovať, aj v prípade, že by mal byť festival v iných priestoroch a len jednodňový.
„Na elektrine môžeme šetriť, na umelcoch nebudeme,“ povedal bezprostredne po rezultáte Rady FPU.
Napokon sa zdá, že festival bude v plnom formáte. Veria tomu jeho organizátori, ktorí už zbierku na fundraisingovej platforme Donio spustili.
„Táto kampaň bude prebiehať 60 dní, no ktokoľvek bude mať chuť prispieť aj potom, bude mať možnosť. Džezáky sa síce uskutočnia až v októbri 2025, no zbierku sme spustili už teraz, pretože potrebujeme už teraz vedieť, s akou sumou môžeme rátať, aby sme dokázali zabezpečiť umelcov,“ povedala členka organizačného tímu Jazz Prešov Zuzana Pitková.

Na čo idú peniaze
Organizátorky prešovského festivalu, mama a dcéra Pitkové, vysvetlili, prečo sú pre organizáciu podujatia dôležité prostriedky z Fondu na podporu umenia.
Táto dotácia tvorí každý rok existenčnú sumu, bez ktorej nemôžu festival zorganizovať tak, aby boli lístky cenovo dostupné širokej verejnosti.
Jednu z výrazných položiek tvoria svetové mená hudobníkov, ktoré podľa organizátoriek pravidelne potvrdzujú nadregionálny charakter programu.
Oľha cíti krivdu
Organizačný tím festivalu podporil prešovský primátor František Oľha (Demokrati), ktorého nahnevalo, že boli podporené evidentne slabé projekty, s nižším hodnotením od odbornej komisie.
„Ak by bol nedostatok prostriedkov a jediným argumentom by bolo to, že v poradovníku sme niekde pod čiarou, tak by som sa vedel zmieriť s tým, že naše mesto nebolo podporené. Ale ak Prešovu z jeho kvalitných projektov niekto ujedá prostriedky, ktoré komisia odporučila a prideľuje ich na projekty, ktoré nemali žiadne úspechy a neoslovili odbornú komisiu, považujem to za krivdu,“ povedal na spoločnej tlačovej besede s organizátorkami Jazz Prešov.
Rade fondu odkázal, že Prešovský kraj je najväčší na Slovensku a križovatkou ciest s dosahom na Ukrajinu, Poľsko a Maďarsko.
„Je to tradičné miesto, kde na kultúrne podujatia chodia ľudia z celého a širšieho regiónu. Ak je už aj mesto Prešov z ich pohľadu považované za provinčné a kvalitný džezový festival nedokázal prekročiť regionálny charakter, tak potom by ma naozaj zaujímalo, ako si predstavujú do budúcna kultúru,“ doplnil.

Nie je to prvý raz
Podľa neho v tom môže byť zámer, keďže nie prvý raz bol Prešov v poslednom období odignorovaný.
Išlo napríklad o sanáciu hradobného múru v druhej fáze, v ktorej sa mesto uchádzalo o dotáciu z rezortu kultúry. Napriek dobrému hodnoteniu odbornej komisie ho ministerstvo odsunulo.
Neskôr sa Slovenské národné múzeum, ktoré je tiež v gescii ministerstva kultúry, rozhodlo ukončiť expozíciu židovskej kultúry v prešovskej ortodoxnej synagóge.
Mesto iniciovalo prechod prevádzky múzea pod svoju príspevkovú organizáciu PKO a zabezpečenie novej lektorky. V súčasnosti už funguje.

Jazz Prešov hostil svetovú špičku
Výčitkou Rady FPU bolo v prípade prešovského jazzového festivalu to, že za roky svojej existencie neprekročil regionálny význam.
V skutočnosti festival Jazz Prešov hostil svetovú (prevažne) džezovú špičku: Mike Stern, Randy Brecker, Bill Evans, Benny Golson, skupina Blood Sweat and Tears, Ralph Towner, Christian McBride, Christian Scott, Mark Whitfield, Philip Catherine, Regina Carter, John Daversa, Gil Goldstein, Rudy Linka, Dan Bárta, Ondrej Havelka, Martin Valihora či Matúš Jakabčic.
Na Jazz Prešov „vyrástli“ viaceré prešovské mená hudobníkov. Hral na ňom aj medzinárodne uznávaný domáci gitarista Dávid Kollár, domáca skupina AMC Trio, takisto známa medzinárodnými spoluprácami či rodák z Prešova a otec moderného slovenského džezu Peter Lipa, ktorý stál aj v začiatkoch festivalu.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári