PREŠOV. Problém s vytekajúcou soľankou v prešovskom Solivare sa ťahá už vyše pätnásť rokov. Kopec, na ktorom sa kedysi ťažila soľ, je rozvŕtaný ako rešeto. Hrozí, že sa raz prepadne a stále z neho vyteká soľanka.
Na dobývacom území ostalo vyše 150 uzavretých vrtov. Z niektorých z nich však soľanka stále uniká, čo prekáža napríklad záhradkárom v okolí. A nielen to. Soľanka ohrozuje aj spodné vody, čo potvrdila nová geologická štúdia.
O sanácii územia sa hovorí už roky, problémom je jeho finančná náročnosť. Mesto Prešov požaduje, aby rezort životného prostredia zaradil územie do registra starých banských diel. V opačnom prípade zváži vyhlásenie mimoriadnej situácie.
Aktuálne v tejto súvislosti už padlo aj podanie na Generálnu prokuratúru.
Kiča podal podnet na Generálnu prokuratúru
Riešeniu problémov podľa mesta bráni zápis územia bývalých Solivarov do registra starých banských diel ministerstvom životného prostredia, ktoré žiadosť o registráciu najskôr zamietlo a následne nereagovalo na podané odvolanie.
Bývalý štátny tajomník ministerstva životného prostredia Michal Kiča (Demokrati) podal v tejto súvislosti avizovaný podnet na Generálnu prokuratúru SR, ktorú žiada o prešetrenie postupu ministerstva a uplatnenie prostriedkov prokurátorského dozoru.
„Uvedený podnet bol na Generálnej prokuratúre SR zaevidovaný 25. apríla 2025, pričom bol pridelený príslušnému prokurátorovi, ktorý o ňom rozhodne zákonným spôsobom v zákonom stanovenej lehote,“ potvrdila prijatie podnetu hovorkyňa Generálnej prokuratúry SR Zuzana Drobová.
Predmetom porušenia zákona má byť podľa Kiču rozhodnutie o nezapísaní banských priestorov Solivaru do registra starých banských diel. Takéto rozhodnutie pritom zakladá povinnosť štátu pristúpiť k jeho zabezpečeniu a prípadnej likvidácii.
Podľa bývalého štátneho tajomníka sú pritom splnené obe zákonné podmienky na automatický zápis do registra, teda že ide o banské dielo, ktorého pôvodný prevádzkovateľ neexistuje alebo nie je známy a ide o opustené banské dielo.
Posledný známy vlastník vrtov, ktorým bola prešovská spoločnosť Ekofarma, bola na základe iniciatívy mesta Prešov 1. augusta 2024 vymazaná z obchodného registra bez právneho nástupcu a správu a zabezpečenie banského diela v súčasnosti nevykonáva žiaden subjekt.
Mesto Prešov požaduje zapísanie Solivaru do registra starých banských diel Čítajte Envirorezort: Vrty my likvidovať nemôžeme
Ministerstvo životného prostredia tvrdí, že o probléme vie a bude súčinné, ale zároveň tvrdí, že samotný evidenčný zápis problém nevyrieši. Za odstránenie ekologickej hrozby nesie zodpovednosť predovšetkým ministerstvo hospodárstva. To na naše otázky nereagovalo.
„Solivary a jeho ťažobné vrty sú dlhoročným problémom, ktorého riešenie spadá predovšetkým pod banskú legislatívu v kompetencii Ministerstva hospodárstva SR. Ministerstvo životného prostredia v súvislosti so zapísaním Solivarov medzi staré banské diela požiadalo priamo ministerstvo hospodárstva o výklad banského zákona,“ uviedlo ministerstvo životného prostredia.
„Faktom však je, že ministerstvo životného prostredia v ničom nebráni rezortu hospodárstva už v súčasnosti konať v likvidácii ťažobných vrtov. Register starých banských diel plní výlučne evidenčnú funkciu, a teda nemá žiaden vplyv na ďalší postup rezortu hospodárstva spojený s realizáciou bezodkladných nápravných opatrení,“ doplnil envirorezort.
Podľa jeho stanoviska šéf rezortu Tomáš Taraba (nominant SNS) zabezpečil v roku 2024 financovanie novej štúdie Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra, ktorá potvrdila závažné negatívne vplyvy soľanky na životné prostredie v Solivare.
Argumentáciu ministerstva v zamietavej odpovedi o nesplnení podmienok s poukazom na prítomnosť zásob kamennej soli alebo existenciu výhradného ložiska označil Kiča za právne irelevantnú a aj nelogickú, pretože každé staré banské dielo vždy obsahuje zásoby nerastov.
„Zo strany ministerstva ide o účelovú argumentáciu, ktorá sa javí ako snaha vyhnúť sa zodpovednosti štátu za plnenie povinnosti zabezpečenia a likvidácie banského diela. V uvedenom prípade ministerstvo v rozpore so zákonom zápis odmietlo vykonať, čím došlo k porušeniu zákona v prospech štátu a v neprospech verejného záujmu, čím je daná aj dozorová pôsobnosť prokuratúry, čo je dôvodom na prijatie opatrenia dozoru prokurátora,“ uviedol v podnete Kiča.
Soľ zo starej bane chcú ťažiť v malom. Mohli by ňou sypať cesty, tvrdí viceprimátor Čítajte Čo ukázala štúdia
Štúdia identifikovala viaceré riziká. Potvrdila, že ťažobné vrty majú negatívny vplyv na životné prostredie a zvyšujú eróziu pôdy, spôsobujú pokles povrchu terénu.
„Soľanka vyteká z ťažobných vrtov a negatívne ovplyvňuje podzemné vody či vody neďalekého Barackého potoka. Štátni geológovia preto odporúčajú vykonať opatrenia na okamžité zastavenie vytekania soľanky technickými prostriedkami a čo najskoršiu likvidáciu ťažobných vrtov v súlade s platnou banskou legislatívou,“ potvrdzuje envirorezort, ktorý o najnovších zisteniach informoval predstaviteľov samosprávy v apríli.
Nápravné opatrenia musí vykonať príslušný obvodný banský úrad, resp. ministerstvo hospodárstva.
Štátny geologicky ústav Dionýza Štúra pripravil novú štúdiu stavu vplyvu lúhovacieho poľa Prešov I – Solivary na abiotické zložky životného prostredia v lokalite Solivary Prešov v roku 2024.
Podľa nej soľanka vytekajúca z poškodených vrtov ohrozuje pôdu, podzemné vody, potok, zvyšuje eróziu a spôsobuje pokles terénu. Kopec s dobývacím územím sa akoby pomaly prepadá. V minulosti tam už k podobnému prepadu došlo.
Soľanka sa v Prešove už desať rokov neťaží. Ostal iba problém Čítajte Tikajúca bomba v „území nikoho“
Problémy v Solivare vznikli po ukončení ťažby soli, ktorá v tejto časti Prešova prebiehala od roku 1572, novodobo lúhovaním od roku 1946.
Po zániku podniku Solivary pred približne pätnástimi rokmi ostalo 86 hektárov opusteného územia so 157 vrtmi v zlom technickom stave. Niektoré sa dostali do rúk súkromných firiem, iné sú právne nejasné. Štát, súkromníci ani samospráva sa o územie systematicky nestarajú.
Výsledkom je, že pôda sa pod závalovým pásmom miestami prepadá a cez poškodené vrty sa tlačí na povrch slaná voda. Územie oficiálne podlieha zákazu vstupu, za jeho porušenie hrozí pokuta 1 660 eur, no reálne sa tam bežne ľudia prechádzajú.
Situácia sa zhoršuje. Už pred zverejnením výsledkov štúdie bolo opticky vidieť kryštalizáciu soli, ako sa soľanka derie na povrch.
Veľký hluk a syčanie. Problémy v Solivaroch pretrvávajú aj po rokoch od ukončenia ťažby Čítajte Kto má problém riešiť?
Právny stav je pomerne komplikovaný. Samotný dobývací priestor nemá určeného držiteľa, vrty sú súkromné, pozemky majú viacerých majiteľov, a vlastníkom ložiska soli je štát. Banský zákon v takomto prípade prikazuje konať ministerstvu hospodárstva prostredníctvom obvodného banského úradu.
Zástupcovia organizácií spadajúcich pod ministerstvo hospodárstva deklarovali podľa mesta na stretnutí ochotu technicky zabezpečiť sanáciu vrtov, no chýbajú im finančné prostriedky. Tie by podľa samosprávy mohli čerpať aj z Environmentálneho fondu, ktorý má v štatúte podporu sanácií ekologických záťaží, no zatiaľ ich nevyužil na podobný účel.
Ministerstvo životného prostredia však upozorňuje, že nemá kompetencie na technickú likvidáciu banských diel, ani na ich financovanie. Peniaze z Environmentálneho fondu, ktoré spravuje, sú prioritne určené na iné účely, napríklad na výstavbu kanalizácií, podporu triedenia odpadov či zatepľovanie verejných budov.
„Ak chcú predstavitelia rezortu hospodárstva využívať na likvidáciu banských diel peniaze Environmentálneho fondu, odkazujú všetkým samosprávam na Slovensku, že nedostanú peniaze na kanalizácie, ochranu vôd, triedenie odpadov, znižovanie nákladov za energie a zvyšovanie komfortu života na vidieku,“ dodáva ministerstvo životného prostredia.
Mimoriadna situácia
Mesto v súvislosti so Solivarmi upozorňuje aj na bezpečnostné riziká v podobe opustených objektov, kde sa zdržiavajú ľudia. Riešením môže byť oplotenie územia, výstražné tabule a pravidelný monitoring mestskej polície.
Ak štát potrebné kroky neurobí, mesto Prešov je pripravené prevziať iniciatívu na seba a vyhlásiť mimoriadnu situáciu.
Deklaruje pripravenosť zmeniť územný plán, obmedziť výstavbu v ohrozených lokalitách a vstúpiť do rokovaní o prevzatí zodpovednosti. Do konca leta očakáva jasné kroky od štátu, inak zvažuje aj súdne spory o refundáciu výdavkov, ak prevezme iniciatívu na vlastné náklady.
Mesto zároveň apeluje na verejnosť, aby sa vyhýbala rizikovému územiu, keďže vstup do dobývacieho priestoru je zakázaný a môže byť pokutovaný.
Odborníci i zástupcovia mesta sa zhodujú, že riešenie je možné len v spolupráci so štátom. Sanácia územia je však nákladná. Podľa odborníkov by vyžadovala masívne navážanie zeminy a mohla by stáť milióny eur. Alternatívou by mohla byť opätovná ťažba soli.
Existujú úvahy o tom, že by tam mohol vzniknúť malý soľný závod. Popri ekologickej stabilizácii by soľ mohla byť využívaná na priemyselné účely, napríklad pre údržbu ciest. Už by sa neodvádzala rúrami smerom k železničnej stanici, kde mali niekdajšie Solivary svoj závod, ale spracovala by sa priamo na mieste, v záchytnom bazéne. Doposiaľ sa však na to nenašiel žiadny investor.
Solivary by oslávili storočnicu. Ostalo po nich len logo na rakúskej soli a vytekajúca soľanka Čítajte
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
