Žije striedavo v Španielsku na Kanárskych ostrovoch a v rodnom Vranove nad Topľou, presnejšie na chate pri neďalekej priehrade na Domaši. Z Vranova pôvodne odišiel ako väčšina jeho spolužiakov z gymnázia. V Bratislave a Viedni študoval programátorstvo a ekonomiku. Nomádsky spôsob života si zvolil po tom, čo odišiel z Bratislavy, keď mu učarovali Kanárske ostrovy.
Príbeh programátora a ekonóma, ktorý má cestovateľský blog, je pozoruhodný. O živote v Španielsku, odchodoch zo Slovenska, skúsenostiach v podnikaní, ale aj o hudbe či adrenalínových športoch pútavo porozprával Vranovčan DOMINIK PETRO (40) v rozhovore pre Korzár.
Iba pre kontext a zaujímavosť, toto interview vzniklo v aute na ceste z trenčianskeho festivalu Pohoda. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby sa z toho spontánne a neplánovane pomaly nestával koncept. Takto pred rokom sa totiž rovnakým spôsobom s nami pozhováral geneaológ Michal Rázus, rok predtým to bol ortopéd Jakub Kopček.
V rozhovore sa tiež dočítate:
- Prečo si vybral Kanárske ostrovy,
- koľko vranovských gymnazistov opustilo Slovensko,
- ako sa za 20 rokov zmenila Domaša,
- čomu sa venoval v IT sektore,
- o cestovaní, adrenalíne a hudbe.
Žijete striedavo na Kanárskych ostrovoch a na Slovensku? Ako k tomu došlo?
Na Kanárskych ostrovoch som nejakých 4 až 6 mesiacov v roku a zvyšok som tu na Slovensku.
Prečo práve Kanárske ostrovy?
Na Kanárskych som bol prvýkrát s karavanom. Kvôli tomu, že som sa naučil kajtovať, kajtsurfovať (kitesurfing je šport, pri ktorom jazdec na doske využíva silu vetra pomocou ťažného draka na pohyb po vode - pozn. red.). Vo Fuerteventure sú na to veľmi dobré podmienky. Išiel som sa tam pozrieť, no a zapáčilo sa mi to tak, že som si povedal, že to skúsim na dlhšie.
Čo hovoríte na to, že toľko ľudí odchádza zo Slovenska? Chodili ste na vranovské gymnázium, koľko napríklad z vašich spolužiakov ostalo doma?
Fúha, neviem. Tak tretina išla do zahraničia. Niektorí z nich si vyskúšali život v zahraničí a potom sa vrátili po 3 - 4 rokoch späť. Z tých ostatných, čo ostali, je to tak pol na pol. Časť odišla do Bratislavy či inde na Slovensku, časť ostala vo Vranove.
Čo sa dá urobiť, aby sa ľudia, ktorí dnes nosia peniaze inde, vrátili do mesta, ako je Vranov nad Topľou?
Ťažká otázka, neviem. Po tom, ako som odišiel z Bratislavy, som mal také zanietenie, že skúsim niečo vybudovať v cestovnom ruchu doma, ale je to ťažké. Mentalita a podmienky na začatie podnikania v cestovnom ruchu na Slovensku sú podľa mňa oveľa náročnejšie ako v zahraničí.
Jedna vec je prístup ľudí, ktorí chcú niečo vybudovať napríklad na Domaši. Druhá vec, že tam chýba vízia, infraštruktúra a začínate stále od nuly. Od čias, keď sme tam pred asi dvadsiatimi rokmi robili festival, sa toho veľa nezmenilo.
Ortopéd: Väčšina zranení kolien je z futbalu. Nová metóda využíva aj potkaní kolagén Čítajte Oplatilo sa vám odísť z Bratislavy a investovať na Liptove?
Posledné roky ceny nehnuteľností v Bratislave výrazne stúpli. To je aj jeden z problémov, prečo časť ľudí bojuje s tým, aby sa vrátili späť, lebo zabezpečiť si nejaké bývanie, hoci len podnájom, môže byť komplikované. Mal som šťastie, že som investoval v dobrom období a ešte predtým, ako začali výraznejšie stúpať ceny na Liptove či v Tatrách.
Prečo ste neostali v Bratislave?
Už viacero rokov pred odchodom som rozmýšľal nad tým, že raz s IT jobom skončím. Hlavne kvôli náročnému cestovaniu, v podstate väčšinu roka som trávil mimo Slovenska, a to ma už nebavilo. A už vtedy som zvažoval, že by som to skúsil v cestovnom ruchu. To sa nakoniec aj podarilo.
Čo vás dnes živí? Cestovný ruch, IT?
Cestovný ruch v kombinácii s IT.
Mladí ľudia zo Slovenska, najmä z východných regiónov, stále odchádzajú. Kde je lepšie vám? Tam, či tu?
Určite sa cítim byť viac doma na Slovensku. Mne sa Slovensko páči, aj keď nie všetko je tu úplne podľa predstáv. Chcem to preto skúsiť aj tu, aj tam, pol na pol. Lebo Španielsko mám tiež veľmi rád, z európskych krajín asi najradšej. Preto som si povedal, že to skúsim a uvidíme, čo všetko z toho vznikne.
V roku 2007 ste na Domaši organizovali festival Bláznivé leto, nasledujúci rok ste si to zopakovali. Ako ste sa k tomu dostali?
Mali sme 22 rokov, aj so spolužiakom Edom Kopčekom. Začalo sa to tak, že som jednému známemu na Domaši pomáhal s aktivitami ako stolnofutbalový turnaj a podobne. Rozrastalo sa to, tak sme si jeden deň s Edom povedali, že to poďme skúsiť aj s hudbou. Vzniklo to prirodzene, nabalilo sa to a vznikol festival.
Vtedy vám poriadne pršalo. Koľko ste prerobili?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
