Bachureň je plošne menšie, nevysoké a relatívne menej známe pohorie.

No aj napriek tomu dokáže prekvapiť výhľadmi.
Ďaleké pozorovania sú možné iba z najvyšších partií hlavného hrebeňa, ktorý len tesne presahuje hranicu 1 000 m n. m.
Bočné hrebene Bachurne sú už natoľko nízke, že nevidieť viac do diaľky cez blízke vyššie pohoria.
Spomínané vyššie časti, aj keď sú v zákryte Braniska, Levočských vrchov, či Čergova, tak poskytujú unikátne pohľady.
Je to ešte o to zaujímavejšie, že flyšové pohorie je výrazne ploché a nemá veľmi dominantné vrcholy.
Úžasné výhľady z k hlavného hrebeňa
Vhodné výhľady z nevýrazných a nevysokých kopcov zasa kompenzujú ich prevažne lúčnaté hrebene.

Pravidelne udržiavané lúky sú takmer v celej vyššej časti hlavného hrebeňa, od Mindžovej po Žliabky.
Mindžová (920 m n. m.), prvý vrch v smere od juhu so serióznejšou výškou, dokáže zaujať peknými výhľadmi, no nespadajú do kategórie extrémne ďalekých.
Tie sa začínajú od západne ležiaceho kopca Búče (1 005 m n. m.), resp. z jeho predvrcholu a celého tiahleho hrebienka.
Na východnom horizonte sa už v diaľke vyše 130 km črtajú ukrajinské a poľské Karpaty a to práve ponad lúky spomínanej Mindžovej (foto č. 2). Je to príklad toho, ako málo stačí vystúpať a už sú úplne iné možnosti.
Na západe dominujú hlavne Nízke Tatry a Vysoké Tatry. V rámci nízkotatranského hrebeňa to však nie sú len bežne viditeľné vrchy ako Kráľová hoľa, Veľká Vápenica, Veľký Bok, či Ďumbier, ale Bachureň ponúka trochu iný uhol a tak aj lukratívnejšie miesta (foto č. 3, 5).
Krásne sa ukazuje Chopok, ináč často v zákryte Ďumbiera. Jasne rozpoznateľné sú i všetky jeho "poškodenia" - lanovky a zjazdovky a aj na sever vystupujúce bočné hrebene.
Medzi dominantnou Poludnicou nad Liptovským Mikulášom a Krakovou hoľou sa dokonca ukazuje Siná, výrazný „štít“ ďalšieho bočného hrebeňa, vzdušnou čiarou už vyše 100 km (foto č. 4).
Lukratívne pozorovania aj zo sedla

Podobné, krajinársky úchvatné pohľady, umožňuje aj sedlo Magura (992 m n. m., foto č.6), no Vysoké Tatry zakrýva už blízky vrch s rovnakým názvom, len lepšou výškou (1 064 m n. m).
Z vrcholových lúk Magury je najkomplexnejší pohľad smerom na západ z celého pohoria (foto č. 1 a 7), nie však najvzdialenejší.
Nízke porasty na vrchole druhého najvyššieho vrchu Bachurne umožňujú pekné a neprerušované výhľady do dolín aj na hrebene Volovských vrchov na juhu, Nízkych a Vysokých Tatier na západe, no na skutočne exotické výhľady je nutné ísť na najvyšší vrchol.

Veľká Fatra zo Šariša
Na skalnatom a prevažne zarastenom rovnomennom vrchu Bachureň je síce priesek len na západ, ale tým, že je severnejšie a vyššie ako ostatné zmieňované polohy, umožňuje netradičné pohľady až na Veľkú Fatru (foto č. 8).
Vyššie vrchy severovýchodného okraja Fatry ako Šiprúň (1 461 m n. m.), či Maďarová (1 340 m n.m.) sa ukazujú v medzere medzi Poludnicou a južnými výbežkami Levočských vrchov (foto č. 9).
Dokonca je viditeľný aj hlavný veľkofatranský hrebeň s vrchom Kľak (1394 m n. m.), ktorý je turčianskou dominantou, teda nad mestom Martin.
Je to vzdušnou čiarou „len“ 132 km, no ani Kľak, ani iné časti Veľkej Fatry nie sú z iných miest regiónu Šariša pozorovateľné.
Slušné výhľady, najmä smerom na východ, poskytuje aj lúčnaté sedlo medzi Bachurňou a Žliabkami (foto č. 10) vrátane tretieho najvyššieho vrchu Žliabky (1 028 m n. m.), ktorý je takmer úplne neznámy a minimálne navštevovaný.
Ďalej smerom na sever a potom na západ hlavný hrebeň klesá a aj keď tam sú dominantné kopce s čistinkami ako Marduňa, či Kohút, nedosahujú však dostatočnú výšku na ďaleké pozorovania (873, resp. 711 m n. m.).
Otvorené možnosti sú jedine na východ, kde stále nič nebráni zhliadnutiu ukrajinských a poľských Karpát vrchov Karpatského oblúku.


Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári