Najvyšší vrch pohoria Slanské vrchy, Šimonka (1 092 m n.m.), je pomerne známa a často navštevovaná turistická destinácia, najmä preto, že je relatívne blízko krajského mesta.
No nie každý z množstva turistov pozná dostatočne, aké možnosti tento kopec poskytuje.
Jedna z najlepších vyhliadok na východe
Nielen cez víkend a prázdniny vystupujú nadšenci hôr zo zlatobanského autobusu alebo z áut na parkovisku Pusté Pole (tiež Temný les) a putujú nenáročnou cestou (zelená značka) na hlavný hrebeň Slanských vrchov.
Vulkanické pohorie je značne rozložité a najmä skalné útvary umožňujú rôzne pekné výhľady.
Pri predstavovaní ďalekých pozorovaní z tohto celku začneme rovno Šimonkou, keďže tá si zaslúži najväčšiu pozornosť, má možnosti, ktoré presahujú bežné hranice tohto pohoria.
Patrí medzi najlepšie vyhliadkové miesta na východnom Slovensku.
V súčasnosti samotný vrchol s krížom, menšou lúčkou a skalkou umožňuje len výhľad na sever, západ a severovýchod.
Juhovýchod a juhozápad už za posledné roky čiastočne zarástol a práve najvzdialenejšie možnosti pozorovania nie sú možné.
Ale pekný nezničený les národnej prírodnej rezervácie určite vynahradí sklamanie z iba polkruhového výhľadu.

Až do Rumunska
Veľa turistov chodí na Šimonku z vranovskej strany a práve tí by mali poznať aj miesta z južnej strany masívu, kde je možné si doplniť zbierku výhľadov a zistiť, že z tohto vrchu nevidieť len celé východné Slovensko, časť stredného, ale aj zahraničie.
Poľské, či maďarské vrchy vidieť bežne z mnohých miest tohto regiónu, ale pozorovať miesta v štáte, s ktorým nesusedíme, je unikát.
Takých možnosti je málo aj v celej Európe a to hlavne cez more (napríklad Francúzsko - Británia alebo Chorvátsko - Taliansko).
Z úpätia Šimonky vidieť až do Rumunska, a to nielen teoreticky, podľa simulátorov, ale aj reálne.
O pozorovaní rumunských pohorí z východného Slovenska sme už v tomto seriáli viackrát polemizovali.
Umožňujú to viaceré kopce, no nepodarilo sa to hodnoverne zdokumentovať.
Na južnom úpätí Šimonky je starší polom a cez mladinu sú dočasné výhľady na juh a juhovýchod.
Okrem celého hlavného i bočných hrebeňov Slanských vrchov sú krásne viditeľné takmer celé Košice a objekty bývalých VSŽ (foto č. 2).
Na juhovýchode je Východoslovenská nížina (foto č. 3), na horizonte ukončená Vihorlatom a za ním ukrajinské Karpaty (najvzdialenejší je Stij v Polonine Boržava, vyše 130 km vzdušnou čiarou, foto č. 4).
Viac južnejšie sa pri veľmi dobrej viditeľnosti ukazujú aj ďalšie vrchy vzdialené takmer 200 km (foto č. 5 a 6 ), ide o predhorie celku Rodna (dominantné kopce Tiganu a Ignis), ktoré zakrýva potencionálny pohľad na samotnú Rodnu, na ktorú je teoretický možné dovidieť z iných častí Slanských vrchov.
To, na rozdiel od predhoria, bude extrémne náročné zdokumentovať.

Pôvabné pohľady z vrcholu
Z vrcholu síce úplne extrémne výhľady nie sú, no určite sú fotogenickejšie a pre bežných turistov zaujímavejšie (foto č. 7).
Na západe dominujú Vysoké Tatry, pričom vidieť aj časť Západných, vzdialených až takmer 130 km, najvzdialenejší možný pozorovaný bod na západe sú Zákľuky v Nízkych Tatrách, vzdušnou čiarou 141 km, no výraznejší je Ďumbier, najvyšší vrch Nízkych Tatier, 134 km (foto č. 8)
Pri bežnej dohľadnosti určite návštevník spozoruje Branisko, Rudohorie, ale dole v doline Torysy aj časť Prešova.
Pohľadu na sever bráni mohutný masív blízkej Čiernej hory a za ním na horizonte Čergov (foto č. 1), vľavo rozložité Levočské vrchy aj pohraničné poľské vrchy a niekoľko vrcholov hlbšie v Poľsku, no vzdialené len do 120 km, vpravo na severnom horizonte je najvýraznejší Busov a vrchy slovensko-poľského pohraničia.
Výhľad na východ obmedzujú stromy, no Poloniny vidieť krásne, rovnako ako poľské Bieszczady vzdialené do 100 km (foto č. 9 a 10).
Aj keď viditeľnosť nevyjde podľa predpokladov, je toto miesto stále čarovné za každých okolností, krásna jarná kvetena alebo jesenne sfarbené, prevažne bukové lesy a podobne.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári