Aj malé schované pohorie má čo ponúknuť , najmä čo sa týka unikátnych regionálnych pozorovaní.
Čierna hora je časťou Slovenského Rudohoria, tvorí jeho severovýchodný okraj.
Aj keď sa tam nenachádzajú výrazne vysoké vrchy, pohľady z nich sú viac ako zaujímavé.
Tak ako mnoho iných nižších a plošne menších pohorí trpí aj Čierna hora nedostatkom možností ďalekých pozorovaní, keďže v tesnej blízkosti sa nachádzajú vyššie celky (Branisko, či Volovské vrchy).
Z Roháčky vidno široké okolie
Preto najvhodnejšie výhľadové podmienky sú z najvyššieho vrchu Roháčka v masíve s rovnomenným názvom ako celého pohorie.
Masív má niekoľko výhľadových bodov, pričom samotný vrchol (1 028 m n. m.) je zarastený.
Západnejšie ležiaci skalný vrch je len o pár metrov nižší a núkajú sa z neho pohľady na sever, juh a východ.
Podobných skalných vyhliadok je v najvyššej časti masívu viac, všetky sú zhruba rovnaké, pričom chýba pohľad na západ.
Ten je možný len z menšej lúky na západnom okraji masívu (foto č. 2).
Zo skalných útvarov, ktoré všetky majú nad 1 000 m n. m., sú v pohľade na sever dominantné pohoria Čergov, Bachureň a severné partie Braniska (foto č. 3), všetko ďalej severnejšie zakrývajú ich hrebene s výnimkou masívu Radziejowej a Jaworzyny Krynickej, vzdialených približne 50 - 60 km.
Na východe je zasa stena tvorená zo Slanských vrchov (foto č. 1), kde len cez nižšie z ich častí je možné pri veľmi dobrej viditeľnosti pozorovať ukrajinské a poľské Karpaty.
Na juhu sú zasa východné časti Volovských vrchov s výraznou Kojšovskou hoľou a cez nižšie časti dovidieť do Maďarska, niečo vyše 60 km (foto č. 3 a 4).
Zimný Čergov z Roháčky. (zdroj: Dominik Sabol)Malý Koľvek s veľkými výhľadmi
Západným smerom hrebeň postupne klesá, ale je tam veľa skalných štruktúr, z ktorých sú ojedinelé pohľady.
Výnimočný je v tomto smere hlavne vrch Koľvek (800 m n. m.), z ktorého je síce kruhový výhľad, ale na východe zavadzia masív Roháčky a na juhu blízke hrebene Volovských vrchov.
Dobré sú najmä pohľady na západ a sever. Západ je vzácny tým, že z Roháčky je len obmedzený, z Koľveka sú viditeľné Tatry, celé Branisko a takmer polovica hrebeňa Nízkych Tatier (od výraznej Kráľovej hole, vzdialenej 63 km až po Ďumbier vzdušnou čiarou takmer 100 km, foto č. 5 a 6).
V pohľade na sever dominujú najmä pôvabné lúky Bachurne a najväčšou raritou je kostol obce Lačnov, ktorého biele fasády svietia presne v závere úzkej Lačnovskej tiesňavy.
Obec bola vybudovaná na uzavretej, horami obkolesenej terase (cca 800 m n. m.) hornej časti doliny, diaľkovo nie je odnikiaľ viditeľná.
Preto je tento diaľkový pohľad, k tomu ešte cez krasovú tiesňavu, unikátny. Stačí pár krokov vľavo, či vpravo a už sa jedinečný uhol zmení (foto č. 7).
Biely bod v krajine. Unikátny pohľad na lačnovský kostol cez Lačnovskú tiesňavu z Koľveku. V pozadí na horizonte Bachureň. (zdroj: Dominik Sabol)Sivec pozná skoro každý
V južnej časti Čiernej hory je jedným z najvyšším vrchov Vysoký vrch (851 m n. m.), ktorého pekný skalný vrchol je však už dosť zarastený a poskytuje už len obmedzené pohľady na západ.
Odtiaľ sú viditeľné tradičné dominanty – Kráľova hoľa (73 km) a Vysoké Tatry (cca 80 km), foto č. 8 a 9.
Najnavštevovanejším vyhliadkovým vrchom celého pohoria je však Sivec, „šarišský matterhorn“ (foto č. 10).
Z jeho miestami kolmého skalného vrcholu sú veľmi fotogenické pohľady na západ, sever a východ.
Z výrazného skalného brala (781 m n. m.) na okraji bývalej Šarišskej župy sú na západe dominantné opäť Tatry, Volovské vrchy, Branisko (foto č. 11).
Na severe a východe sú viditeľné cez blízke hrebene pohoria Čergov a Slanské vrchy.
V Čiernej hore sa však nachádza ešte mnoho impozantných vyhliadok, keďže je tu veľa rôznych skalných útvarov.
Detailná chuťovka z Jánošíkovej bašty
Jánošíkova bašta je jedným z množstva tých miest. Vypína sa na hrebeni , po ceste od Kysaku do centrálnej časti pohoria ju zrejme nikto nevynechá.
Výhľad z nej nie je diaľkový, ale na veľmi pôvabnú dolinu Hornádu prielomového charakteru (foto č. 12).
Pri pohľade na východ však málokto vie, že môže vidieť známe centrum rekreačnej oblasti Sigord – niekdajší slávny hotel Sigord.
Veď komu by napadlo, že to vôbec je možné, keďže hotel je skrytý v doline.
Ale z bašty je presne ten správny uhol a výška, aby sa toto jedinečné pozorovanie dalo uskutočniť (foto č. 13).
Detail hotela Sigord z Jánošíkovej bašty. (zdroj: Dominik Sabol)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
